Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

haniť nedok. pohŕdavo, znevažujúco sa vyjadrovať o niekom, niečom, tupiť, op. chváliť: h. ľudí, tovar

kto najviac h-í, najskôr kúpi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
haniť ‑í ‑ia nedok.

haniť -ní -nia (ne)haň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.

haniť -ní -nia (ne)haň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (koho, čo (za čo)) ▶ znevažujúco sa o niekom, o niečom vyjadrovať, uberať vážnosť niekomu, niečomu; syn. znevažovať, urážať; op. chváliť: h. nevestu, príbuzných; h. tovar; h. brankára za pustené góly; kolegu ustavične haní a očierňuje; vždy všetko iba hanila; Marka našťastie v detstve viac chválili, ako hanili. [P. Jaroš]; Kde sa len dalo, hanila ju a ohovárala, že z nej rastie iba akási daromnica. [A. Habovštiak]fraz. do očí chváli, mimo očí haní je neúprimný, pokrytecký ◘ parem. čomu nerozumieš, to nehaň; čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe človekbyť sebakritický; kto najviac haní, najskôr kúpi kto chce niečo kúpiť, znevažuje tovar, aby znížil jeho cenuopak. hanievať -va -vajú -val; dok.pohaniť

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

haniť, -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, nepriaznivo, hanlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom; zdôrazňovať chyby, nedostatky niekoho, niečoho; tupiť, urážať: Kto najviac haní, najskôr kúpi. (prísl.) Čomu nerozumieš, to nehaň. (prísl.) Nehaňte ľud môj, že je ľud mladý. (Sládk.);

opak. hanievať, -a, -ajú

haniť nedok. csl nepriaznivo sa vyjadrovať o niekom al. o niečom; tupiť, urážať: Ňemóžen ho haňiťi (Poltár RS); Len ho ti tag nehan, vam je poslušní (Kameňany REV); Hanit každí chmulo vié (Bošáca TRČ); Ta ti znaž haňic! (Dl. Lúka BAR)
F. chto najvác haňí, najskvór kúpí (Bošáca TRČ), do haní, ten kúpí (Lukáčovce HLO) - získať tovar za nižšiu cenu

haniť ndk tupiť, ohovárať, osočovať, utŕhať na cti: chtiel ffoytha bit, hanyce geho (ŽK 1460); kterak sebe oni dwa hanili a pocztiwosti swey vterhali (MARTIN 1577); geho manželce do kurewstwj hanil (RUŽOMBEROK 1598) nadával; počne mne hanity mlowyce ke mne, že bych sweho otce zabyl (S. ĽUPČA 1615); tu pracu hani a tupi, kteru sam nerozumie (MS 1758)

haňiť haňiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu