haniť nedok. pohŕdavo, znevažujúco sa vyjadrovať o niekom, niečom, tupiť, op. chváliť: h. ľudí, tovar
● kto najviac h-í, najskôr kúpi
haniť -ní -nia (ne)haň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.
haniť -ní -nia (ne)haň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. (koho, čo (za čo)) ▶ znevažujúco sa o niekom, o niečom vyjadrovať, uberať vážnosť niekomu, niečomu; syn. znevažovať, urážať; op. chváliť: h. nevestu, príbuzných; h. tovar; h. brankára za pustené góly; kolegu ustavične haní a očierňuje; vždy všetko iba hanila; Marka našťastie v detstve viac chválili, ako hanili. [P. Jaroš]; Kde sa len dalo, hanila ju a ohovárala, že z nej rastie iba akási daromnica. [A. Habovštiak] ◘ fraz. do očí chváli, mimo očí haní je neúprimný, pokrytecký ◘ parem. čomu nerozumieš, to nehaň; čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe človek má byť sebakritický; kto najviac haní, najskôr kúpi kto chce niečo kúpiť, znevažuje tovar, aby znížil jeho cenu ▷ opak. hanievať -va -vajú -val; dok. ↗ pohaniť
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
haniť, -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, nepriaznivo, hanlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom; zdôrazňovať chyby, nedostatky niekoho, niečoho; tupiť, urážať: Kto najviac haní, najskôr kúpi. (prísl.) Čomu nerozumieš, to nehaň. (prísl.) Nehaňte ľud môj, že je ľud mladý. (Sládk.);
opak. hanievať, -a, -ajú
haniť nedok. csl nepriaznivo sa vyjadrovať o niekom al. o niečom; tupiť, urážať: Ňemóžen ho haňiťi (Poltár RS); Len ho ti tag nehan, vam je poslušní (Kameňany REV); Hanit každí chmulo vié (Bošáca TRČ); Ta ti znaž haňic! (Dl. Lúka BAR) F. chto najvác haňí, najskvór kúpí (Bošáca TRČ), do haní, ten kúpí (Lukáčovce HLO) - získať tovar za nižšiu cenu
haniť ndk tupiť, ohovárať, osočovať, utŕhať na cti: chtiel ffoytha bit, hanyce geho (ŽK 1460); kterak sebe oni dwa hanili a pocztiwosti swey vterhali (MARTIN 1577); geho manželce do kurewstwj hanil (RUŽOMBEROK 1598) nadával; počne mne hanity mlowyce ke mne, že bych sweho otce zabyl (S. ĽUPČA 1615); tu pracu hani a tupi, kteru sam nerozumie (MS 1758)