handrár -a m.
1. (v min.) kto kupčil s handrami
2. pejor. trhan, niktoš (nadávka)
handrár -ra pl. N -ri m.
handrár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ (v minulosti) kto vykupoval staré šatstvo, handry a vyradené textílie: potulný, ukričaný h.; dať staré šaty handrárovi; bol handrárom, chodieval na voze po dedinách; Posmieval som sa handrárovi, čo mal kostenú píšťalku a slepého koňa. [P. Kováčik]; Na separovaný zber ľudia nie sú naučení, nikto ich k tomu nevedie a novodobých handrárov niet. [Pd 1994] 2. pejor. ▶ biedne oblečený, chudobný, otrhaný človek, bedár, chudák, trhan, šklban: nemá nič, je to h.; Na dverách má ceduľu, že hlavný oficiál, a keď otvoríš dvere, je to handrár. [P. Hajdúk] ▷ handrárka -ky -rok ž.: vyzeráš ako h.
handrár p. trhan 1
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand
2. p. naničhodník
trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák
2. p. chudák 2
handrár (nár. i handár), -a m.
1. človek, ktorý kupčí s handrami;
2. pejor. biedne oblečený, otrhaný človek, trhan (obyč. nadávka): Taký handrár, šľajfiar, skaderuka-skadenoha. (Al.) Ale handár, žobrák, a príde po moju dcéru. (Taj.);
handrársky príd.: h-a píšťala
handár i handrár m. (handráľ) 1. strsl, zsl kto vykupuje handry: To už ňehodno vécej nosiť, dáme to handárovi (Dol. Lehota DK); Otpat som dau̯ handárovi (Pribylina LM); Handrál kupuje handri (Návojovce TOP); Skupuje handri do fabriki handrál (Bánovce n. Bebr.); Handrár kričau̯: Handri, kósťi, staré zelezo.. (Brodzany TOP); Ňera_zme veru handráľa aj prespaľi na seňe (Čičmany ŽIL) 2. strenč pejor. trhan, bedár: Ti handráľ, choj si domvo roskazovac! (Papradno PB)
handráľ, handrár p. handár