halena -y -lien ž. voľný muž. súkenný kabát ako súčasť ľud. oblečenia; druh voľného oblečenia: visí to na ňom ako h. je mu to voľné;
halenový príd.: h. strih
halena -ny halien ž.
halena -ny halien ž. 1. etnogr. ▶ vrchný sviatočný odev majetnejších gazdov, v jednoduchom vyhotovení aj pracovný odev a súčasne prikrývka napr. furmanov, pastierov; dlhý voľný plášť z hrubého bieleho súkna s rukávmi na konci zapnutými, aby sa mohli používať ako kapsa, a s dlhým štvorcovým golierom slúžiacim aj ako kapucňa; syn. širica: pastierska, sedliacka h.; šiť haleny; prikryť sa halenou; prehodiť si halenu cez plece; Vo vzduchu sa mihajú biele haleny a široké kopaničiarske klobúky. [J. Bob]; Odievali sa do zrebných košieľ, sami vyrábali súkno na haleny a nohavice. [V. Ferko] 2. ▶ vrchné oblečenie voľného strihu vôbec: športová h. s kapucňou; prišla v elastických šponovkách a širokej halene; Devy sprevádza mládenec odetý v tričku, ľahkej halene a bermudách. [Sme 2002] ◘ fraz. expr. visí to na ňom ako halena má príliš voľné, široké oblečenie ▷ halenka -ky -niek, halienka -ky -nok ž. zdrob.: h. z bieleho súkna; Sňal jednou rukou halienku z pliec, druhou siahol do rukáva a vytiahol odtiaľ nožisko. [M. Urban]
halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňa • širica: chlap v halene, huni, širici po päty • nár. guba • zastar.: surovica (Dobšinský) • surka (Vajanský)
halena (nár. i haliena), -y, -lien ž. voľný mužský súkenný kabát v ľudovom odeve;
halenový príd.;
halenka, -y, -niek i halienka, -y, -nok ž.
1. zdrob. malá halena;
2. zastar. halenka časť ženského odevu, blúzka
halena ž. (haľiena, halina) strsl, zsl súčasť mužského ľudového odevu, voľný, súkenný kabát: Haľiena bola s čierneho súkna (Párnica DK); Halena bou̯ takí dlhí kabát z bieleho súkna (Návojovce TOP); Mladí zaď mau̯ haľenu a súkenie nohavice (M. Lehota NB); Kerísi nosili aj halenu (Chocholná TRČ); Halena bola bílá, belavá, do žlkava (Blatné MOD); Halina, to biu̯o také ze súkna (Hlboké SEN); F. túkli ho jako starú halenu (Bošáca TRČ), tak ťa vimu̯ácím jak halinu (Rozbehy SEN) - veľmi
haliena p. halena
halina p. halena
halena [-(i)e-] ž voľný vrchný mužský odev z hrubého súkna: z toho mu dano za halenu; dwom wolarom na haleny (TRENČÍN 1586; 1652); vcznowi magi se ssati dati s halienu (CA 17. st); pacholczi obusski pod halenami nosili (RAKOĽUBY 1724); Gyurffy Joannes w halene, w krpcoch a swetlich nohawicach ussel gest (PONIKY 1785); -ový príd: halenowe mechy (s. l. 1656) v podobe haleny; -ka dem: chlapczu halenkv (s. l. 1679); tu oplzlu halenku zanechal senkarkam za palenku (KC 1791)