hajzeľ -zľa m. hrub. záchod;
pren. špinavé miesto; neporiadok
hajzel -zla L -zli pl. N -zle, hajzeľ -zľa L -zli pl. N -zle pl. G -zľov m. (záchod)
hajzel -zla pl. N -zli, hajzeľ -zľa pl. N -zli pl. G -zľov m. (človek)
hajzel -zla L -zli pl. N -zle, hajzeľ -zľa L -zli pl. N -zle G -zľov m. ⟨nem.⟩ 1. hrub. ▶ zariadenie, na ktorom sa vykonáva telesná potreba, záchod; miestnosť s takýmto zariadením: odskočiť si na h.; mal by som ísť na h.; majú splachovací h.; Ó, krásna Hortenzia! Teraz drhne hajzle. [Ľ. Jurík]; A čo je toto, verejný hajzel? [LT 1998] 2. iba sg. hrub. ▶ nedostatok poriadku, čistoty; syn. svinstvo: má doma h.; uprac ten h.!; Máte tu riadny hajzel, riadny. Čo robia tie papiere v koši, slobodník? [L. Ťažký] 3. sg. A hovor. i -zla hovor. expr. ▶ kartová hra, pri ktorej sa na kôpku kariet postaví z niekoľkých kariet tzv. domček a spod neho sa vyťahujú karty, kým domček nespadne: zahrajme si h., hajzla 4. pl. N -zli G -zľov hovor. pejor. ▶ zlý, bezcharakterný, naničhodný človek, ničomník (obyč. nadávka); syn. sviňa: nebuď h.!; si obyčajný h.!; je to najväčší h. v celom meste; jeden z hostí ho označil za špinavého hajzľa; Počul si? - škeril sa Vojta. - Hajzel jeden! [D. Dušek]; A teraz sa priznaj, hajzel. [Pd 1994] ◘ fraz. hrub. je tam ako v hajzli je tam veľká špina a neporiadok; byť v hajzli a) ocitnúť sa v beznádejnej situácii b) nevedieť si rady; do hajzla s niečím, s niekým! zahrešenie vyjadrujúce hnev, rozhorčenie, nesúhlas; choď do hajzla! a) výraz nesúhlasu, odmietnutia b) choď preč, zmizni! c) neotravuj, daj pokoj!; je to v hajzli dopadlo to zle, nevydarilo sa to; niečo je v hajzli niečo je stratené, minuté, preč ◘ parem. na chudáka aj hajzel spadne na postihnutého doliehajú aj ďalšie nepríjemnosti ▷ hajzlík -ka pl. N -ky m. zdrob. zjemn. k 1, 4: pouličné hajzlíky; A čo robí tak dlho v tom hajzlíku? [H. Zelinová]; Ten nevychovaný hajzlík od susedov. [J. Juráňová]
hajzel1 -zla mn. N -zli m. ‹n› vulg. zlý, naničhodný človek, darebák, lump; aj nadávka
hajzel2 -zla, hajzeľ -zľa mn. N -zle m. ‹n› hrub.
1. záchod: ísť na h.
● peniaze sú v h-i minuté, stratené, preč
2. niečo škaredé, nežiaduce; neporiadok: uprac ten h.
hajzeľ 1. p. záchod 2. p. neporiadok 1
neporiadok 1. nedostatok poriadku: na dvore je veľký neporiadok • nečin: má v byte nečin • expr. chliev • hovor. dopustenie • hovor. expr. babylon • hrub.: hajzeľ • svinstvo • subšt.: bordel • brajgel • herberg • svinčík
2. p. zmätok 2
záchod miesto so zariadením na vykonávanie telesnej potreby: splachovací záchod • toaleta • WC • OO: ísť na toaletu, na WC • latrína (primitívny, obyč. nekrytý záchod): vojenská latrína • hrub. hajzeľ • hrub. zried. sráč (Jašík) • slang. havaj • hovor. vécko • hovor. zastar. budár (Vajanský)
hajzeľ, -zľa m. vulg. záchod;
pren. nečisté, škaredé, neporiadne miesto; neporiadok;
hajzlík, -a m. zdrob. oslab.
hajzeľ m. (hajzl) strsl, zsl záchod: Za domom stáu̯ hajzel (Likavka RUŽ); Hajzeľ zme maľi pri hnoji na dvore a bou̯ sňeh (Žaškov DK); Hajzel bou̯ celkon na konci domu (Sebechleby KRU); Doňiésél lati a buďe opravovaď hajzel (Kubrica TRČ); Šeci sa smáli, keď viprávav, jako na vojňe hajzle pucuvav (Lapáš NIT); V ďeďinskích domoch bíl hajzl ďicki pri hnoji (Skalica) L. hrať sa na hajzel (V. Bielice TOP) - hra v karty; hajzľový príd.: hajzľoví papier (Prievidza)
hajzel m nem záchod: panti na dwere do haizla (M. KAMEŇ 1796)