hajtman -a m. hist.
1. voj. veliteľ, náčelník, vodca: kozácky h.
2. čes. úradník (za Rakúska i dnes) stojaci na čele správneho úradu
3. obecný sluha, strážnik;
hajtmanský príd.;
hajtmanstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. hodnosť, úrad hajtmana
2. správny obvod hajtmana
hajtman -na pl. N -ni m.
hajtman -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ 1. hist. ▶ veliteľ ozbrojenej jednotky, náčelník: husitskí hajtmani; h. drábov; zbojnícky h. 2. hist. ▶ (v 17. - 18. stor.) titul vládcu Ukrajiny a veliteľa kozáckeho vojska: kozácky h. 3. hist. ▶ (za habsburskej monarchie) úradník na čele správneho úradu v českých krajinách: okresný h.; V takomto ťažkom položení písal Jakub Huter epištolu zemskému hajtmanovi Jánovi Kunovi z Kunštátu-Lukova. [F. Kalesný] 4. ▶ (v minulosti) obecný sluha, obecný strážnik: robil hajtmana; Každá dedina má mať ozbrojeného „hajtmana“, ktorý by mal byť zo zemianskeho stavu, ale môže byť aj nezeman, ak je poctivý a chrabrý. [J. Čajak ml.] 5. ▶ úradník stojaci na čele správneho úradu (napr. v Rakúsku predseda krajinskej vlády, v Česku predseda vyššieho územného celku): krajinský h. Dolného Rakúska; korutánsky, salzburský h.; moravskosliezsky, olomoucký h.; rokovať s hajtmanom Pardubického kraja; Funkcia hajtmana, ktorého volí parlament, sa rovná slovenskému prednostovi krajského úradu. [Sme 2002] ▷ hajtmanka -ky -niek ž. k 5: krajinská h. Štajerska
hajtman -a m. ‹n›
1. hist. náčelník, hodnostár s vojenskou al. civilnou mocou: husitský h.; kozácky h., poľský h.; (v 17. – 18. stor.) titul vládcu Ukrajiny a veliteľa kozáckeho vojska
2. predseda vyššieho územného celku v Čes. republike
3. predseda krajinskej vlády v Rakúsku
4. voj. v niektorých armádach hodnosť na stupni veliteľa roty al. batérie;
hajtmanský príd.
hajtman 1. p. veliteľ 1, vodca 2. p. strážca
strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)
veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľa • zastar.: komandant • komandér (Karvaš) • komandír (Tajovský): komandant pluku • kapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitán • vojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ) • hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman
2. p. vodca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
hajtman, -a, mn. č. -i m.
1. hist. veliteľ ozbrojenej (vojenskej) jednotky, náčelník (často kapitán, stotník): kozácky h.; husitskí h-i;
2. hist. úradník v českých zemiach za Rakúska stojaci na čele nejakého správneho úradu: okresný h.; zemský h. náčelník zemskej samosprávy v Čechách a na Morave;
3. zastar. obecný sluha, strážnik (Kuk., Jégé, Zgur.);
hajtmanstvo, -a str.
1. úrad, hodnosť hajtmana;
2. politický al. iný správny úrad v českých zemiach za Rakúska: okresné h.; banské h.;
3. budova, v ktorej je umiestnený úrad hajtmana
hajtman m. (hejtman) 1. čiast. strsl, zsl obecný sluha: Hajtman zakazuvau̯ po domiech - dávau̯ avízo tomu človekovi, citácije roznášau̯ (Oslany PDZ); Dávnejšé hajtman aj počtu roznášav (Šípkové PIE); Pred richtárom bola klada, boli tí hajtmani, tag_o dovlékli tam (Dol. Orešany TRN) 2. or, lipt zastar. panský sluha, hajdúch: Tí hajtmaňi prišli zasa chitaď Jänošíka (Zázrivá DK); hajtman (Hubová RUŽ) 3. jor (mestský) strážnik verejného poriadku: F Kubíňe bou̯ hajtman, to ako ťeras policajt (Veličná DK) 4. or, lipt zastar. člen predsedníctva urbariátu, ktorý sa vedno s desiatnikmi staral o poriadok: Aj urbári si volili hajtmana, ten mau̯ na hlave pora̋tki (Veličná DK); hajtman (Lipt. Trnovec LM) 5. myj organizátor svadobného sprievodu: Tá svadba bola modz rozbehaná, sám hejtman si s nú nevedeli radi (Brestovec MYJ)
hejtman p. hajtman
hauptman p. hajtman