habit -u m. rehoľnícke oblečenie
habit -tu pl. N -ty m.
habit -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ dlhé rehoľnícke oblečenie, mníšske rúcho, kutňa: kapucínsky h.; h. rehoľnej sestry; mnísi v čiernych habitoch; nosí hnedý františkánsky h.; Mama sa vedela poľahky pobrať do kláštora, a potom poľahky z neho odísť, vyzliecť mníšsky habit. [L. Ballek] 2. ▶ dlhé splývavé oblečenie, často slávnostné al. obradné: berberský h.; profesori a docenti v promočných habitoch; doktori v čiernych habitoch s bielymi goliermi [J. Tallo]; Muž v bielom habite, felah, je navlas podobný dávnym staviteľom starovekého monštra. [A. Baláž] 3. expr. ▶ vrchné oblečenie, odev všeobecne: na mieru šitý h.; tanec krásavíc v priesvitných hodvábnych habitoch; Aby si páni neušpinili slávnostné habity, ponúkli im sedliacke oblečenia. [Milan Ferko] 4. zried. ▶ celkový vzhľad, celkové ustrojenie, celkový charakter, habitus: A práve pre svoj habit, chute a vône, pre tovar, čo sa donášal a predával, pre tváre zo širokého a blízkeho okolia bol každý jarmok príťažlivý. [A. Habovštiak]
habit -u m. ‹l›
1. rehoľné rúcho: kapucínsky h.
2. kniž. splývavý odev, najmä slávnostný al. obradový: kráľovský, biskupský h.
3. expr. šaty: sviatočný h.
habit p. kutňa
kutňa rehoľnícke, obyč. dlhé rúcho: mních v kutni • habit: mníšsky habit
habit, -u m. vrchný rehoľný oblek, rehoľné rúcho;
kniž. šaty, oblek: františkánsky, mníšsky h.; zimný h. (Taj.); mužský h. (Jégé)
habit m. 1. strsl, zsl rehoľný odev: Každí mňích ňemau̯ rovnakí habit (Podbiel TRS); Franťiškáňi majú kávoví habit (Návojovce TOP) 2. zvol, zspiš rázporok na mužskej košeli al. na ženskej sukni; výstrih na mužskej košeli: Naprau̯ si ťen habid na sukňi! (St. Hory BB); habit (Batizovce POP)
habit m lat odev duchovného al. rehoľníka: w habjtě aneb w rauchu (SPo 1691); duchowni habit aneb odew (VP 1764); habyt mnjcha (BlR 18. st); -ok dem: habitki naše z ostrochlpatého súkna (BR 1785)