habilitovať dok. i nedok. udeliť, udeľovať docentúru
// habilitovať sa st(áv)ať sa docentom, získ(av)ať docentúru: h. sa na slovenský jazyk; už vlani sa h-l
habilitovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok.
habilitovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.
habilitovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok. ⟨lat.⟩ (na koho; za koho; na čo; ø; v čom) ▶ podrobovať sa, podrobiť sa habilitačnému konaniu, obhajobe predloženej vedeckej práce; získavať, získať docentúru: h. sa na, za docenta lekárskej fakulty; h. sa na stredoveké dejiny, na slovenský jazyk; už v tridsiatke sa habilitoval; v minulom roku sa habilitovala v odbore hudobnej pedagogiky; Lekárnik Beňuš sa medzitým habilitoval na farmaceutickej fakulte dielom o liečivých rastlinách Pohronia. [P. Karvaš]
habilitovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. ⟨lat.⟩ (koho) ▶ udeľovať, udeliť docentúru: h. dvoch odborníkov z oblasti práva
habilitovať nedok. i dok. ‹l› koho, A udeľovať, udeliť niekomu docentúru;
habilitovať sa nedok. i dok. dosiahnuť docentúru, podrobovať sa, podrobiť sa habilitačnému konaniu
habilitovať, -uje, -ujú dok. (koho) udeliť niekomu docentúru, právo prednášať na vysokej škole
|| habilitovať sa (na čo i bezpredm.) stať sa docentom, dosiahnuť právo prednášať na vysokej škole: h. sa na matematiku, na slovenskú jazykovedu