hať -e ž.
1. hrádza, obyč. z prútia, ktorou sa upravuje vodný tok: mlynská h., h. na potoku
2. stav. vodná stavba cez tok (na zvýšenie hladiny): betónová h.;
haťový príd.
hať hate hatí ž.
hať hate hatí ž. 1. ▶ prehradenie menšieho vodného toku (pomocou prútia, kameňov); voda zadržaná týmto prehradením: h. cez potok; povodňami poškodené hate; kúpať sa v mlynskej hati; z diaľky šumí vodná h.; voda v hati mala výšku meter osemdesiat; stavali v jarku h.; pren. Helenkina žalosť narástla do takých rozmerov, že pretrhla hate jej trpezlivosti a hanblivosti. [K. Lazarová] 2. stav. ▶ nevysoká vodná stavba s pohyblivým al. pevným uzáverom, vzdúvajúca hladinu vodného toku na vodohospodárske ciele: betónová, oceľová h.; kamenná, murovaná h.; pevná h. s pevným uzáverom; pohyblivá h. so zariadením na regulovanie prietoku vody; mostová h. pohyblivá hať spojená s mostom; stavba hate; h. sa pretrhla 3. často expr. ▶ to, čo stojí niečomu v ceste; okolnosť, ktorá je na ťarchu, prekážka, bariéra: Záclony vytvorili hať medzi svetlom a poslednými slabnúcimi lúčmi dohasínajúceho dňa. [Ľ. Zúbek]
hať p. hrádza 1
hrádza 1. stavba na zadržanie vody: voda pretrhla hrádzu • hať (hrádza, obyč. z prútia, na úpravu vodného toku): mlynská hať • priehrada (hrádza na rieke utvárajúca umelú vodnú nádrž): Oravská priehrada
2. p. priekopa 3. p. prekážka
hať, -te ž.
1. hrádza, obyč. z prútia al. krovia, násyp, val, ktorým sa zastavuje al. upravuje vodný tok: h. na potoku, mlynská, rybničná h.; h. sa pretrhla, prelomila;
pren. prekážka, zábrana: Tajná sila všetky hate a prekážky borí. (J. Kráľ)
2. stav. konštrukcia vzdúvajúca vodnú hladinu rieky pre rôzne vodohospodárske účely (nespráv. jaz): kamenná, betónová h.;
3. ohrada z krovia, obyč. na okraji poľa al. na medzi: (Richtár dal) vyrúbať obecné hate, ktoré sa pozdĺž celého chotára tiahli. (Urbk.);
haťový príd.: h. most, pilier, h-é teleso
hať ž. (heť) 1. csl hrádza cez šírku potoka al. rieky: Cez Oravu spravili takú haď zo samích skál (Istebné DK); Rozvodňení potok pretrhov heť (Hliník n. Hron. NB); Spraviľi hať zo skalámi (V. Lom MK); Taká voda prišla, že celú haď zváľala (Tisovec RS); Na heťi je odrazená voda na mlín (Návojovce TOP); Pri haci dvome hlopi šikuju drevo (Smižany SNV); Potok śe zahacil z hacu (Dl. Lúka BAR) F. ta Marija je jag do haci (Bežovce SOB) - veľa jedáva 2. garb. vybetónovaná al. drevená nádrž, kde sa v potočnej vode močili kože: Do našej heťi sa spratalo naras šťiricať koží, volaľi zme to šťich (Pukanec LVI) 3. snitr, trenč pás krovín v poli po medziach al. vedľa potokov: Hintan tej haťi son našiou̯ zdochnutú mačku (Klíž TOP); Rolu mali ohradzenú hacami (V. Rovné BYT); Hát sa skoval do haci (Bošáca TRČ); hac (Papradno PB) F. od dobrého suseda haťe robiď ňetreba (Bošáca TRČ) - dobrému susedovi treba, máme dôverovať
heť p. hať
hatný p. hať
hať [-ť, -c] ž 1. hrádza na zastavovanie al. usmerňovanie vodného toku: opaczel Vach a hati, kde se przetrhlo (TRENČÍN 1580); na potoku robily hattie a ploty (V. ZÁLUŽIE 1617-19); drwa, prutie na hatie k Wahu (NEMŠOVÁ 1633); role nad hacu (JAKLOVCE 1740) 2. ohrada, medza z krovia (na okraji poľa): Rozwadczane nemely chotare a kde wczyle byly, porobyly haty Mylczyczane (TRENČÍN 1583); pri hatiach pana ffarare a luce korbelowskeg (MARTIN 1669); x. pren počal sa stavať a pevnú ze seba hať uprostred ňích čiňiť (BR 1785) prekážku; hatný príd: P. tpn poss. Hathna ( 1321), Hatne ( 1405 VSO)