hašterivý príd. kt. sa rád hašterí, škriepny; svedčiaci o tom: h-í susedia; h-á povaha, h. tón;
hašterivosť -i ž.
hašterivosť -ti ž.
hašterivosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto sa často hašterí, škriepi, vyvoláva hádky a spory; syn. škriepnosť, hádavosť: mať sklon k hašterivosti; skrotiť svoju h.; opustil ju pre jej h.; ich spolužitie bolo poznačené hašterivosťou; Neviem, či chuť polemizovať vyplýva z hašterivosti alebo zo zápalu hľadať a nájsť pravdu. [KŽ 1962]
hašterivosť p. škriepnosť
neznášanlivosť vlastnosť toho, kto sa nevie zhodnúť s niekým (op. znášanlivosť): neznášanlivosť je príčinou zla • hádavosť (vlastnosť toho, kto sa rád háda) • hašterivosť (vlastnosť toho, kto sa rád al. často hašterí) • škriepnosť • škriepivosť • škrieplivosť (vlastnosť toho, kto sa rád škriepi): bola známa svojou škriepnosťou, škriep(l)ivosťou • kniž.: intolerancia • intolerantnosť • netolerantnosť (op. tolerancia, tolerantnosť): náboženská intolerancia, intolerantnosť • kniž. svárlivosť
škriepnosť vlastnosť toho, kto sa rád hašterí, škriepi • škriepivosť • škrieplivosť: škriepnosť, škriepivosť, škrieplivosť má v povahe • hašterivosť • hádavosť • kniž. svárlivosť: s hašterivosťou, s hádavosťou, so svárlivosťou ďaleko nedôjdeš • neznášanlivosť (prejavujúca sa škriepením)
hašterivý príd. majúci záľubu v hašterení, neznášanlivý, škriepny: h-é ženy; h-á povaha;
hašterivosť, -ti ž.