hašterivý príd. kt. sa rád hašterí, škriepny; svedčiaci o tom: h-í susedia; h-á povaha, h. tón;
hašterivosť -i ž.
hašterivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
hašterivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ ktorý sa často hašterí a škriepi, ktorý sa s nikým nezhodne, vyvoláva hádky a spory; svedčiaci o tom; syn. škriepny, hádavý: h. človek; hašteriví susedia; h. tón; má hašterivú povahu; zo dňa na deň bola hašterivejšia; vykľul sa z neho h., nespokojný chlap; U panovačnej a hašterivej starenky ťažko vydrží opatrovateľka dlhší čas. [Vč 1975]
hádavý ktorý má sklon často sa hádať, škriepiť, vyvolávať napätie, spory; svedčiaci o hádavosti • hašterivý: hádavý, hašterivý človek • zvadlivý • kniž. svárlivý: zvadlivý, svárlivý sused • škriepny • škriepivý • škrieplivý (často pre malichernosti): škriepna, škriep(l)ivá žena; škriep(l)ivý tón v hlase
p. aj neznášanlivý
hašterivý p. hádavý, neznášanlivý
neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý) • nespratný • zastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahu • netolerantný • kniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéf • hádavý • škriepny • škriepivý • škrieplivý • hašterivý • kniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahu • pren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý
hašterivý príd. majúci záľubu v hašterení, neznášanlivý, škriepny: h-é ženy; h-á povaha;
hašterivosť, -ti ž.
hašterivý príd. (haššeriví) strsl, zsl hádavý, škriepny: Ňemáž horšuo, ako hašťeriví človek (Párnica DK); Ňebuc takí haščeriví! (Chocholná TRČ); Ti si ale haššeriví! (V. Rovné BYT); haščeriví človek (Siladice HLO)