Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hľadieťnedok.

1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim; nechápavo h.; h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore); h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; vpravo, vľavo h-ď! povely;

pren. okná h-ia do dvora sú obrátené

2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze

3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu; takto h-í na vec

4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť; h-ď, aby si prišiel načas!

5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok

expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene; h. akohrom do buka, duba; h. → smrti do tváre; h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo; nič → dobré mu z očí neh-í; → darovanému koňovi neh-ď na zuby;

nehľadiac na predl. s A vyj. vylučovanie, odhliadnuc od: n. na niektoré osobitné prípady, poučka platí;

opak. hľadievať -a

// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti

h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;

opak. hľadievať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hľadieť ‑í ‑ia ‑el nedok.; hľadieť si

hľadieť -dí -dia hľaď! -del -diac -diaci -denie nedok.


hľadieť si -dí si -dia si hľaď si! -del si -diac si -diaci si -denie si nedok.

hľadieť -dí -dia hľaď! -del -diac -diaci -denie nedok. 1. (na koho, na čo; kam; ø) ▶ vnímať zrakom; upierať niekam zrak; syn. pozerať (sa), dívať sa: uprene, skúmavo, prísne h. na spoločníka; zasnene h. na hviezdy; h. otcovi do tváre, do očí; h. niekomu na prstyi fraz.; h. do slnka, do tmy, do zrkadla; túžobne h. do diaľky; nečinne h. von oknom; vystrašene, vyjavene, zamyslene, mlčky, tupo h. pred seba; začudovane, užasnuto, neveriacky hľadí za odchádzajúcim; placho, hanblivo, nechápavo hľadí; hľadí rovno, bokom; hľadí do zeme obyč. pri zahanbení, vzdore; h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; čo na mňa hľadíš?; pren. Chalupa hľadela jedným oknom do doliny a jedným do hôr. [A. Chudoba] jedno okno bolo obrátené do doliny, druhé do hôr □ vpravo, vľavo, priamo hľaď! vojenské povely
2. (na čo) ▶ brať ohľad na niečo, venovať pozornosť niečomu; syn. prihliadať, všímať si, pozerať (sa): h. na reálne vedomosti; h. na praktickosť výrobku; h. na poľahčujúce okolnosti; treba h. na bezpečnostné predpisy; hľadí len na peniaze; nehľadí na prekážky; Keby som na také maličkosti hľadel, trčal by som do smrti v prvom semestri. [J. Sedlák]; A ja, to teda áno, keď ide o takého človeka, na vrecko múky nehľadím. [R. Jašík] neľutujem darovať; Kniha vyšla u nás vo vydaní, v ktorom sa nehľadelo na presnosť terminológie. [NP 1986]
3. (na koho, na čo) často v spojení so zámenom akonazerať nejakým spôsobom; syn. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu, na chybu; h. na niekoho ako na cudzieho; h. na veci komplexne; polícia bude prísnejšie h. na takéto priestupky; Marako hľadí na minulosť ako na biele filmové plátno. [P. Jaroš] neberie ju do úvahy; Nie som ukrátená ani na rozume, ani na sile, nehľaďte na mňa ako na poslednú. [V. Mináč]
4. (na čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ usilovať sa o niečo, konať istým spôsobom; syn. dbať, starať sa: h. na poriadok; hľadí sa niekomu zapáčiť; hľaďte splniť, čo ste sľúbili; Vykročí a hľadí sa čím skôr stratiť. [D. Tatarka]; Hľaďte, aby sa urodilo čo najviac. [K. Lazarová]
5. (z čoho, z koho) ▶ prejavovať sa navonok; syn. zračiť sa, zrkadliť sa: z tváre mu hľadí radosť, zármutok; z očí jej hľadela láska a neha; Teraz už má vážnosť, skúsenosť z neho hľadí. [L. Mináčová]
6. zastaráv. (komu čoho) ▶ prejavovať starostlivosť o niečo v prospech niekoho: I keď som mu hľadel a kŕmil ho odvarom zemiakov a zriedeným haluškovým obarom, Čuchoň nestučnel. [Ľ. Ondrejov]
fraz. hľadieť ako hrom do buka/do duba/do putne byť namosúrený; hľadieť ako sova byť ospalý; expr. hľadieť ako teľa [na nové vráta] vyjavene sa pozerať; hľadieť na niekoho, na niečo ako na zázrak obdivovať niekoho, niečo; hľadieť na niekoho ako na zjavenie prekvapene pozerať na niekoho; hľadieť do hrobu byť blízko smrti; hľadieť na niečo cez čierne/tmavé okuliare pesimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niečo cez ružové okuliare optimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niekoho, na niečo iným okom inak niekoho posudzovať, inak niečo chápať; hľadieť na niekoho krivo/krivým okom nepriateľsky sa správať k niekomu, cítiť nepriateľstvo k niekomu; hľadieť na niekoho zvysoka/cez plece/cez prsty mať k niekomu povýšenecký vzťah; hľadieť niečomu v ústrety očakávať niečo; hľadieť niekomu do duše odkrývať niečie tajné myšlienky; hľadieť niekomu na prsty kontrolovať niekoho; hľadieť niekomu do žalúdka poznávať niečie slabosti; hľadieť Pánu Bohu do okien nič nerobiť, nečinne sa ponevierať; hľadieť s otvorenými očami všetko si pozorne všímať; hľadieť s otvorenými ústami prekvapene, začudovane pozerať, čudovať sa; hľadieť smrti do tváre/do očí byť vo veľkom nebezpečenstve; nehľadí na hodinky nepočíta čas; nehľadieť ani napravo, ani naľavo na nikoho, na nič nebrať ohľad; nič dobré mu z očí nehľadí vyzerá zlý, vzbudzuje nedôveru; rád hľadí na dno pohára/fľaše rád si vypije ◘ parem. darovanému koňovi nehľaď na zuby! dar nekritizuj; hore hľadel, spadol do jamy bol priveľmi sebavedomý, namyslený, kým neprišiel neúspech; každý nech [len] do svojho hrnca hľadí nech sa každý stará o svoje záležitosti
opak. hľadievať -va -vajú -val; nehľadiac na predl. s A ▶ vyjadruje vylučovanie, nezohľadňovanie niečoho; syn. odhliadnuc od, bez ohľadu na: nehľadiac na okolnosti, na následky; nehľadiac na poplašné správy; nehľadiac na osobitné prípady poučka platí; budeme pokračovať nehľadiac na riziko


hľadieť si -dí si -dia si hľaď si! -del si -diac si -diaci si -denie si nedok. 1. (koho) ▶ pričiňovať sa o niečí prospech, o niečie dobro; syn. starať sa: h. si rodičov; A hľaď si ju, aby ti nezomrela. [K. Tomaščík]; No nemyslel na vlastnú oneskorenú ľútosť, že svojich si dostatočne nehľadel. [E. Dzvoník]
2. (čoho) ▶ starať sa o úspešný chod, priebeh; syn. dbať: h. si domácnosti; h. si svojich povinností; Flórik sa nemo uklonil mužovi v stredných rokoch a hľadel si roboty. [R. Jašík]
fraz. hľadieť si svojho nemiešať sa do cudzích vecí
opak. hľadievať si -va si -vajú si -val si


nehľadiac nahľadieť

-dieť/84686 32.94: verbá inf. nedok. 77820 vidieť/38897 vedieť/28391 sedieť/6354 hľadieť/1722 nenávidieť/1024 závidieť/892 bdieť/432 smrdieť/93 prdieť/10 (2/5)

-eť/222956 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidi/38897 vedi/28391 musi/20604 mysli/11520 chci/8577 sedi/6354 rozumi/3072 trpi/2369 hľadi/1722 závisi/1702 zni/1173 nenávidi/1024 boli/947 (122/9104)

-ieť/211647 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidieť/38897 vedieť/28391 musieť/20604 myslieť/11520 chcieť/8577 sedieť/6354 rozumieť/3072 trpieť/2369 hľadieť/1722 závisieť/1702 znieť/1173 nenávidieť/1024 bolieť/947 (122/9104)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


hľadieť si p. starať sa 1


hľadieť 1. p. pozerať (sa) 1 2. p. prizerať 1, pozerať (sa) 4 3. p. pokladať 4. p. dbať, starať sa 1 5. p. usilovať sa 1


hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hľadieť, -í, -ia nedok.

1. (na koho, na čo, kam) pozerať, dívať sa: h. na niekoho, ponad niekoho, h. niekomu do očí, do tváre, h. do slnka, do svetla, do tmy, do zrkadla, na hviezdy, do diaľky, placho, hanblivo, túžobne h.; h. si pod nohy dávať si pozor pri chôdzi; h. do zeme obyč. pri zahanbení;

pren. (o veciach) smerovať, byť obrátený niekam (obyč. prednou stranou): obloky hľadia na námestie, do záhrady ap.

hovor. trochu hrubé h. ako teľa (na nové vráta), ako sova do orecha nechápavo, hlúpo; hovor. h. ako hrom do duba, do putne nahnevane; hľadí ako kat, ako čo by bol tri dediny vypálil hnevlivo, mrzuto, zlostne; hľadí iba do novín a kníh veľa číta; hľadieť niekomu do úst bezočivo sa pozerať (najmä pri jedení); h. na niekoho zvysoka, cez plece podceňovať ho, nevážiť si ho; hovor. h. pánu bohu do okien nič nerobiť, nečinne sa ponevierať; h. smrti do očí, h. do hrobu byť blízko smrti; h. na niečo ružovými okuliarmi, cez ružové okuliare, cez ružové sklo opticky niečo posudzovať; h. na niečo, na niekoho ako na zázrak obdivovať niečo, niekoho, diviť sa niečomu, niekomu; krivo, krivým okom na niekoho h. hnevať sa na neho; h. prísne na niečo prísne posudzovať; h. niečomu v ústrety očakávať to; darovanému koňovi nehľaď na zuby (porek.) dar nekritizuj;

2. (na čo) prizerať, všímať si, brať do ohľadu niečo: Či pri posudzovaní človeka sa nehľadí na to, čo vie? (Stod.)

nehľadiac na to, že... bez ohľadu na to, že...;

3. (na koho, na čo ako na koho, na čo) pokladať niekoho (niečo) za niekoho (za niečo); posudzovať, hodnotiť niekoho (niečo) nejako: Hľadeli na ňu ako na osobu v dome cudziu. (Taj.); h. na niečo ako na nepotrebné; h. na niečo ako na chybu;

4. (na čo) dbať, mať na mysli, starať sa o niečo: h. (len) na peniaze, na osobné výhody, na praktickosť; nehľadí na cenu nezáleží mu na cene;

5. (z čoho) zračiť sa, prejavovať sa navonok: z očí mu hľadela pokora, neha, láska, výčitka; čistota tam hľadí z každého kúta je tam veľmi čisto

nič dobrého mu z očí nehľadí vzbudzuje nedôveru, zdá sa, že je zlý;

6. (s neurč., so spoj. aby) snažiť sa, usilovať sa o niečo; h. sa niekomu zapáčiť, h. sa niekomu odvďačiť; Hľadel sa čím prv vytratiť. (Taj.); hľaď, aby si prišiel načas;

7. zried. (komu čoho) prejavovať starostlivosť o niečo v prospech niekoho, starať sa niekomu o niečo: Ochotne mu hľadela pohodlia. (Tim.);

opak. hľadievať, -a, -ajú

|| hľadieť si (koho, čoho) dbať, starať sa o niekoho, o niečo: h. si otca; h. si svojej práce, h. si svojich vecí

hľadieť nedok.
1. strsl, zsl vnímať zrakom, pozerať sa, dívať sa: Maľi sme pevno roboťi, ta ňebulo aňi koďi hľaďeď na ňebo (Šumiac BRE); Hľaďela na mňa, a ňeviďela ma (Návojovce TOP); Jeden rás sultán hledzeu̯ ven oknem (Záh. Bystrica BRA); Hiďinu zme mali zato peknú, radoz bolo na ňu hlaďet (Lapáš NIT)
L. hľaďí do kúta (Rim. Píla RS) - čoskoro porodí; krížem hledzet (Sotina SEN), krížom hľaďieťi (Selce KRU), hľaďeť nakríš (Kšinná BÁN) - škúliť; hledzet lelki (Jakubov MAL) - dívať sa bokom; aňi ňevraví, aňi ňehľaďí (Rim. Píla RS) - hnevá sa; hladzí do seba (Bošáca TRČ) - drieme, spí; hľadí ako šo_bi so_mu tú obe_dzeu (Rim. Píla RS), co hľeďíš jak hrom do trečafa? (Skalica) - zlostne, nahnevane; hledzí jak do čereňa (Brodské SKA) - do neznáma, do neurčita; hledzí jak cíca (Kuchyňa MAL), hladí jag aj tela (Val. Belá PDZ), hledzí jak tela na nové vráta (Jablonové MAL) - hlúpo, nechápavo; hledzí do teho jak sova do hodzin (Jablonové MAL) - nechápavo pozerá
2. or posudzovať, hodnotiť niekoho: Šetko som si misela sama opatriť, na ňevestu sä ftedi ňehľäďelo aňi ako na kravu teräjšú (Žaškov DK)
3. strsl brať do ohľadu niečo, všímať si: Ňehľaďí na maťer, ľen sebe dobre kce (Krivá DK); Maťere si hlaďín, zato čušín (Kociha RS); Veť som mu tak hľaďela, ľen abi bov spokojní (V. Bielice TOP)
F. hľaď na zadné koľesá (Košťany n. Tur. MAR) - pamätaj na starobu
4. strsl, zsl usilovať sa o niečo, snažiť sa, chcieť: Ešťe aj pri tom paseňí hľaďí voľačo osožnuo spraviťi (Čelovce MK); Len som tag hledela, abi bulo dobre (Kameňany REV); A uš sa hlaďelo dobre chovat tích žencov (Ludanice TOP); Ked je človeg zadĺžení, už hledzí, abi sa teho skór zbavil (Čataj MOD)
5. strsl, zsl dávať pozor, dbať na niečo, mať na pamäti, na zreteli: Ľen hľať, abi si voľačo ňeoblízou̯ (Hont. Moravce KRU); Teraz hej musíž väčmi hľaďeď z jedeňím, abi sa chitro popravila (Ležiachov MAR); To moseu̯ uš každí hledzet, abi mu to pasovau̯o, abi to stačiu̯ porobit (Štefanov SEN)
6. priev predpovedať, javiť sa navonok: Zemiaki hľadia na veľkú drahotu (Opatovce n. Nitr. PDZ)
7. turč, top priťahovať pozornosť, vábiť: Té jabĺčka ač tag hľaďia na človeka (Ležiachov MAR); Té ružički aš tag hlaďia (Návojovce TOP)


hľadieť si nedok. strsl, zsl starať sa, dbať o niekoho, o niečo: Misela som si hľadieď roďičou (Bziny DK); Hleť si svého a do cudzího nos nestrkaj! (Skalica); Každí vinohradník si hladzel toho najlepšého robotníka (Jur p. Brat. BRA)

hľadieť [hľa-, hle] ndk
1. používať zmysel zraku, dívať sa, pozerať: sowa w nocy hledy a patrj (KoA 17. st); gestli kto by przed bozeynym czlowiekem na to hlediczym rozlil geho krew (ŽK 1493); on na nas na zabitie hledel (TRENČÍN 1585) pozeral nevraživo; dyewka chcela do komory hladety (KRUPINA 1694); jeden druhému w očy hledeli (BZ 1749); do zemj hlediel (KT 1753); kiseló hledj, križem hledj; krywó na ňekoho hleďeti zazerať; na púl oka hleďetj dívať sa privretými očami (KS 1763)
F. Kohúdkj any z ocsu nehladj (KRUPINA 1695) zlý výraz očí; h. cez prsty (komu) nevšímavo, povýšenecky: otec a matka nikdy nemagi swym djtkam, swe čeladky cez prsty hledetj (SP 1696); wrchnost cez prsty hledy (COB 17. st); lebo by ya na to nemohol hladet, aby to ten Gyuro Poljak užjwal (LACLAVÁ 1718) nezniesol by som to; oci mogi ani nan hledet nemužu (MS 1758) neznášam ho; osskliwy ge w sweg podobe, strach nanho hledeti; bude na nich ay sudce zlym okem hledeti (GŠ 1758) nepriaznivo posudzovať; z hňewliwyma očima hledeti, w nenáwistj meti (KS 1763) nenávidieť: když wjdjme, an bližni nass suženy znassy, nemame na to suchjmi očjma hledetj (CS 18. st) byť ľahostajní; h. k cudziemu stolu byť ako príživník: žiwot čloweka toho, kteryž mohauce pracowat, hledj k cyzymu stolu, nemá počitan byti za žiwot (SP 1696); darowanemu konowy netreba w zuby hledeti (SiN 1678) darovaná vec sa má posudzovať zhovievavo
2. koho, čoho na čo, k čomu brať do úvahy, prihliadať na niečo, dbať o niečo; pamätať na niečo: ya musim neprzatel kralowskich a swich hledeti (BRANČ 1467 SČL); gdy bych bol dobreho prytelsztwa W. M. nehledel (TREBOSTOVO 1569); hledj cze na wassy ponjženu prozbu (ŠÁŠOV 1608); pani wicze hladeli na šwagrou stranku (S. ĽUPČA 1689); pánowe ne jinám kromě k swému vžitku hleďá (MP 1718); hled, at se (kôň) neopchiti (RG 18. st)
F. hľadiac na čo s ohľadom na niečo: na geho wek hladiacz, to mu nepriležite pada (DRAŽKOVCE 1730); hladjacz na uprimnu lasku a wernost manžela meho (s. l. 1768); nehľadiac na koho/čo bez ohľadu na niekoho/ niečo: nehledjce na osobu, prawo rozsuditi (WU 1750); mnozy nehledice na to milostiwe nariczeny kralowske, do modlidebnich domou hodja (S. ĽUPČA 1784) napriek nariadeniu; k svojej duši, k našim dušiam hľadiac pod prísahou: aby powiediela k swe dussi hladicz (ŽK 1481); nass spolusused k swey dussy hledycze wyznal gest (KOŠŤANY 1573); k nassim dussem hledicze (PEČENICE 1622)
3. koho/čo, čo k čomu starať sa o niečo, opatrovať; dozerať: spolecznye musy statek hladyett k tomu, aby se y společnimy robotnyky wssetky polya zrobily (LIPTOV 1646); sswecz nech hledi sweho kopyta (SiN 1678) nech sa stará o svoje remeslo; hlad sy ty twogich poddanych (NECPALY 1743)
4. mať náhľad, posudzovať: gá hledjm na to gako žena (VP 1764)
5. s inf, al. s predm. vetou usilovať sa, snažiť sa: hlediž neopúščeti jich (ASL 1532); hledel sem za penize geden ssyn zeleza kupiti (ŽILINA 1575); hledme biti ohrazeni a ozdobeni takowto modlitbou (TC 1631); hledel Saul, aby probodel z kopiu Dawida (MP 1718); hled, ad ho poznass dobre (RG 18. st);
6. byť obrátený niekam; smerovať: od Hewili až do Súr, která hledi k Aegyptu (KB 1757); čo k slúnku hledj (KS 1763)
7. prislúchať, pripadať, patriť niekomu: wiplatil sswagra sweho z oczižny, ktera hledela a spaduwala na Mikulase Para manželku (P. ĽUPČA 1582); hľadievať [-ív-] frekv k 1: kteryž sme Pana znali, slichawali a na geho skutki hlediwali (SP 1696)

Zvukové nahrávky niektorých slov

hľadieť: →speex →vorbis
a ona naňho hľadela et elle le regardait
hľadel na mladú ženu regardait la jeune femme
hľadel na more, ktoré regardait la mer qui
na nás hľadeli krotkými nous regardaient de leurs doux
operadle, hľadel na mesto dossier, regarda la ville
princ na ňu hľadel le prince la regardait
sebci hľadeli na vojnu égoïstes ne considéraient la guerre
vedľa mňa a hľadel près de moi, regardait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu