Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn subst

hĺbka -y -bok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody, v h-e 100 m, h. javiska

2. priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho, hlbina, hlbočina: skočiť do h-y;

pren.: v h-e srdca; h. očí

3. vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu

4. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, myšlienky

ísť do h-y (napr. problému) podrobne poznávať; z h-y duše, srdca (milovať, nenávidieť ap.) vášnivo;

hĺbkový príd.: h-á perspektíva, h. let;

hĺbkovo prísl.: h. presvietiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hĺbka ‑y ‑bok ž.; hĺbkový; hĺbkovo prísl.

hĺbka -ky hĺbok ž.

hĺbka -ky hĺbok ž. 1. ▶ rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody; bezodná, priepastná, závratná h.; h. studne, jazera; h. vrecka, výstrihu; h. skrine, javiska; zmerať hĺbku dezénu pneumatík; nachádzať sa v hĺbke 10 m pod hladinouvodohosp. plavebná hĺbka hĺbka, ktorá rozhoduje o plavebných možnostiach toku; fot. hĺbka ostrosti interval vzdialenosti od fotoaparátu, z ktorej sa predmety zobrazujú objektívom dostatočne ostro; polygr. tlač z hĺbky tlačová technika, pri ktorej je tlačiace miesto vyryté al. vyleptané do rozličnej hĺbky pod úrovňou netlačiaceho povrchu formy
2. ▶ priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho; syn. hlbina, hlbočina: skočiť do hĺbky; ocitnúť sa v hĺbke lesa; dobývať uhlie vo veľkých hĺbkach; h. očí výraznosť; h. obrazu, fotografie priestorový dojem; V hĺbke bytu niečo zašuchotalo, ozvali sa kroky. [J. Puškáš]
3. ▶ vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu; Speváčkin hlas sa trepoce, kláti do hĺbok. [J. Bodnárová]
4. ▶ stupeň sily, mohutnosti, účinnosti, obsažnosti a pod.; syn. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, bôľu; umelecká h. výkonu; pochopiť hĺbku myšlienky, námetu; poukázať na hĺbku rozporu; Zjavila sa jej odrazu hĺbka matkinej osamelosti. [K. Jarunková]; Hĺbka problému, ktorý predostriem, iste vyváži skrátenie jeho existencie. [A. Vášová]
fraz. ísť do hĺbky pri opise smerovať k podstate, k jadru; v hĺbke duše/srdca vo vedomí, v pocitoch človeka; z hĺbky duše/srdca [milovať, nenávidieť, závidieť, želať si] celou svojou bytosťou, veľmi, vášnivo, skutočne niekoho milovať, nenávidieť, závidieť niekomu al. niečo si želať

hlbina hlboké miesto al. priestor dolu, vnútri • hĺbkahlbočina: hlbina, hĺbka mora, jazera; spadnúť do hlbočinypoet. hĺbavapriepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepastivnútro: vnútro zeme


hĺbka p. hlbina


rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje silyenergia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energioučinorodosť: byť plný sily, činorodostielán: nadobudnúť znova životný elánvláda (telesná sila): telo leží bez vládykniž. potencia: tvorivá potencia umelca

2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia

3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, láskyintenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiareniamoc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírodyveľkosť: veľkosť cituhĺbka: hĺbka žiaľu

4. p. zamestnanec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hĺbka, -y, -bok ž.

1. vzdialenosť od povrchu k dnu al. k nejakému bodu smerom dolu: h. vody, studne, morská h.; h. rezu, h. ornice; v h-e 200 m; typ. tlač z h-y hĺbkotlač

ísť do h-y na koreň veci; v h-e duše vo vnútri človeka, v jeho vedomí;

2. vzdialenosť od kraja smerom dovnútra: h. javiska, lesa, sadu, priestoru; h. obrazu dojem priestoru;

3. veľkosť, sila, intenzita, rozsiahlosť: h. citu, bôľu;

hĺbkový príd. k 1, 2: h-é stavby, bane, h-é dolovanie, h-á orba; h-á perspektíva

halpka p. hĺbka


hĺbka ž. (halpka, hlupka, húpka)
1. csl hlboké miesto vo vode, hlbočina: F takej hĺpke ribu ňechiťíš (Krivá DK); Ňeutop sa tam, ľebo v riece je veľiká húpka! (Prosné PB); Do tej halpki ket spadňeš, ta ce ňikto ňevicahňe (Spiš. Podhradie LVO)
2. strsl, zsl priestor nachádzajúci sa pod úrovňou niečoho, vnútro niečoho: Oralo sa na jeďinákach, hĺpka okolo osen centimetri (Lišov KRU); Kopajťe do vačšjéj húpki! (Bošáca TRČ); Naša pivňica je v dobrej húpke, preto je stuďená (Čičmany ŽIL); hlupka (Dlhé n. Cir. SNI)


hlupka p. hĺbka


húpka p. hĺbka

hĺbka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hĺbka
G (bez) hĺbky
D (k) hĺbke
A (vidím) hĺbku
L (o) hĺbke
I (s) hĺbkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hĺbky
G (bez) hĺbok
D (k) hĺbkam
A (vidím) hĺbky
L (o) hĺbkach
I (s) hĺbkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

cieľ jagajúci sa v hĺbke un but étincelant dans
hĺbka nie je známa profondeur n'est pas connue
hĺbke asi päť metrov par cinq mètres de profondeur environ
jagajúci sa v hĺbke noci étincelant dans la nuit
každú chvíľu sondoval hĺbku vody sonde à plusieurs reprises
v hĺbke niekoľko metrov à quelques mètres de profondeur
v hĺbke päťdesiat metrov cinquante mètres de profondeur
v hĺbke pätnásť metrov à une profondeur de quinze mètres
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu