Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hĺbka -y -bok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody, v h-e 100 m, h. javiska

2. priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho, hlbina, hlbočina: skočiť do h-y;

pren.: v h-e srdca; h. očí

3. vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu

4. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, myšlienky

● ísť do h-y (napr. problému) podrobne poznávať; z h-y duše, srdca (milovať, nenávidieť ap.) vášnivo;

hĺbkový príd.: h-á perspektíva, h. let;

hĺbkovo prísl.: h. presvietiť

hĺbka -ky hĺbok ž.

hĺbka -ky hĺbok ž. 1. ▶ rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra: veľká, malá h. vody; bezodná, priepastná, závratná h.; h. studne, jazera; h. vrecka, výstrihu; h. skrine, javiska; zmerať hĺbku dezénu pneumatík; nachádzať sa v hĺbke 10 m pod hladinou □ vodohosp. plavebná hĺbka hĺbka, ktorá rozhoduje o plavebných možnostiach toku; fot. hĺbka ostrosti interval vzdialenosti od fotoaparátu, z ktorej sa predmety zobrazujú objektívom dostatočne ostro; polygr. tlač z hĺbky tlačová technika, pri ktorej je tlačiace miesto vyryté al. vyleptané do rozličnej hĺbky pod úrovňou netlačiaceho povrchu formy
2. ▶ priestor nachádzajúci sa dolu al. vnútri niečoho; syn. hlbina, hlbočina: skočiť do hĺbky; ocitnúť sa v hĺbke lesa; dobývať uhlie vo veľkých hĺbkach; h. očí výraznosť; h. obrazu, fotografie priestorový dojem; V hĺbke bytu niečo zašuchotalo, ozvali sa kroky. [J. Puškáš]
3. ▶ vlastnosť zvuku znejúceho v nižšej polohe: h. tónu, hlasu; Speváčkin hlas sa trepoce, kláti do hĺbok. [J. Bodnárová]
4. ▶ stupeň sily, mohutnosti, účinnosti, obsažnosti a pod.; syn. intenzita, veľkosť: h. citu, žiaľu, bôľu; umelecká h. výkonu; pochopiť hĺbku myšlienky, námetu; poukázať na hĺbku rozporu; Zjavila sa jej odrazu hĺbka matkinej osamelosti. [K. Jarunková]; Hĺbka problému, ktorý predostriem, iste vyváži skrátenie jeho existencie. [A. Vášová]
◘ fraz. ísť do hĺbky pri opise smerovať k podstate, k jadru; v hĺbke duše/srdca vo vedomí, v pocitoch človeka; z hĺbky duše/srdca [milovať, nenávidieť, závidieť, želať si] celou svojou bytosťou, veľmi, vášnivo, skutočne niekoho milovať, nenávidieť, závidieť niekomu al. niečo si želať

hĺbka, -y, -bok ž.

1. vzdialenosť od povrchu k dnu al. k nejakému bodu smerom dolu: h. vody, studne, morská h.; h. rezu, h. ornice; v h-e 200 m; typ. tlač z h-y hĺbkotlač

● ísť do h-y na koreň veci; v h-e duše vo vnútri človeka, v jeho vedomí;

2. vzdialenosť od kraja smerom dovnútra: h. javiska, lesa, sadu, priestoru; h. obrazu dojem priestoru;

3. veľkosť, sila, intenzita, rozsiahlosť: h. citu, bôľu;

hĺbkový príd. k 1, 2: h-é stavby, bane, h-é dolovanie, h-á orba; h-á perspektíva

halpka p. hĺbka

hĺbka ž. (halpka, hlupka, húpka)
1. csl hlboké miesto vo vode, hlbočina: F takej hĺpke ribu ňechiťíš (Krivá DK); Ňeutop sa tam, ľebo v riece je veľiká húpka! (Prosné PB); Do tej halpki ket spadňeš, ta ce ňikto ňevicahňe (Spiš. Podhradie LVO)
2. strsl, zsl priestor nachádzajúci sa pod úrovňou niečoho, vnútro niečoho: Oralo sa na jeďinákach, hĺpka okolo osen centimetri (Lišov KRU); Kopajťe do vačšjéj húpki! (Bošáca TRČ); Naša pivňica je v dobrej húpke, preto je stuďená (Čičmany ŽIL); hlupka (Dlhé n. Cir. SNI)

hlupka p. hĺbka

húpka p. hĺbka