húfnica -e -nic ž. voj. delo s krátkou hlavňou
húfnica -ce -nic ž.
húfnica -ce -nic ž. ⟨nem.⟩ 1. voj. ▶ delo s krátkou hlavňou používané na streľbu zo zakrytých palebných postavení vo zvlnenom teréne: armádna, ťažká h.; samohybná kanónová h.; nábojnice, súčiastky do húfnic; Vpredu sa leskli štíty poľných húfnic slovenskej kombinovanej batérie. [R. Jašík] 2. voj., hist. ▶ stredoveké ťažké obliehacie poľné delo vystreľujúce kamenné gule: Čakali, že sa proti nim vyrojí množstvo po zuby ozbrojených žoldnierov, a preto niekoľkokrát výstražne vypálili z tarasníc a húfnic. [M. Zelinka]
húfnica -e ž. ‹n› voj. delo s krátkou hlavňou, kaliber do 30 cm, so strmou dráhou strely; hist. ťažké obliehacie delo;
húfnicový príd.: h-á paľba
delo zbraň na strieľanie na veľké vzdialenosti • kanón: protilietadlové delo, protitankový kanón • húfnica (delo s krátkou hlavňou) • tarasnica (stredoveké delo)
húfnica p. delo
húfnica, -e, -nic ž. delo s krátkou hlavňou a veľmi zakrivenou dráhou strely;
húfnicový príd.: h-é batérie