húževnatý príd.
1. pevný a pritom pružný: h-é drevo
2. vytrvalý, nepoddajný; úporný: h. človek; h. odpor;
húževnato, húževnate prísl. k 2: h. sa brániť;
húževnatosť -i ž.
húževnatosť -ti ž.
húževnatosť -ti ž. 1. ▶ úsilie prekonávať prekážky napriek ťažkostiam; syn. nepoddajnosť, tvrdošijnosť, vytrvalosť: h. v práci; chýba mu h.; má v sebe veľa húževnatosti; študovať, trénovať s obdivuhodnou húževnatosťou; svojou húževnatosťou sa vypracoval na špičkového odborníka; Ľutoval ju, obdivoval jej húževnatosť a odhodlanie dostať sa na Onegina. [I. Izakovič] 2. odb. ▶ odolnosť materiálu s veľkou tvárnosťou a pevnosťou proti vzniku zlomu: h. dreva; h. voči ťahu
1. vytrvalý, nepoddajný: h. človek, h. organizmus, h. boj, odpor, h-á práca;
2. pevný, odolný a ohybný: h-é drevo, h-á oceľ;
húževnate/-to prísl. h. sa brániť, bojovať; h. sa niečoho držať, pridŕžať;
húževnatosť, -ti ž.