hámor -mra/-mru L -i mn. -e m. za feud. dielňa na spracúvanie kovov kutím: medené h-e;
hámorský príd.
hámor hámra/hámru L hámri pl. N hámre m.
hámor hámra/hámru L hámri pl. N hámre m. ⟨nem.⟩ hist. ▶ dielňa al. výrobné zariadenie využívajúce pri spracúvaní železa al. medi pohon vodných kolies: železné, medené hámre; voda na pohon hámrov; hámre špecializované na výrobu železných prútov; pri jednej vysokej peci bolo viac hámrov; Pálili uhlie pre cisársko-kráľovské hámre. [L. Ťažký]
Hámor Hámra L Hámri m. časť obce Polomka;
Hámorčan -na pl. N -nia m.;
Hámorčanka -ky -niek ž.;
hámorský -ká -ké príd.
hámor -mra/-mru m. ‹n› (vodná) dielňa na spracovanie kovu kovaním, prípadne huta
hámor, -mra/-mru, 6. p. -mri, obyč. v mn. č. hámre m. v období feudalizmu dielňa na spracúvanie kovov kutím: železné h-e, medený h.;
hámer p. hámor
hámor1 m. (hámer) strsl dielňa na spracúvanie kovov: U nás pri Selešňi boľi kedisi hámre aj f Podbieľi (Tvrdošín TRS); Hámer bú na Ploskom, tu lem läjčinu robili (Brusník REV)
hámor2 m. kováč. veľké kladivo: Kovádž zau̯ do ruki hámer a tľkou̯ s ňím po ra̋fe (Krivá DK); hamer (Borová TRN); hamer (Budkovce MCH)
hámor [-or, -(e)r] m nem 1. kladivo: kolik tiždnow s hamrom roby (CA 1585) 2. dielňa na spracúvanie železa kutím: kdy se wczas do hamru vstawj (CA 1585); jarkow, ktery na hamry teczu (ŠTÍTNIK 1610); železa, ktere by se w hamrach wykuwatj datj muselo (DUBNICA n. V. 1723) P. tpn Hamor (D. Hámre v Tekove 1391); de loco vulgo Hamor appellato (pri Štítniku 1408); -ný, -ský príd k 2: robotnyczy hamrny (CA 1585) pracujúci v hámri; luka na hamerskem (SELEC 1716 LP); hámrik dem k 1: kosnyé zeleza z hamrykom y z babkou (NITRA 1737); x. pren gehož slovo gest gako ohen a hamrik rozrazegici skaly (SS 18. st) je účinné; k 2: co kastu budowaly pri hamriku, jelčom fl 20 (FOLKMAR 1778 GB)
hámrik p. hámor