háklivý príd. hovor. chúlostivý (význ. 1 3): h. človek, byť h. na žalúdok; je h-á na hrubé reči; h-á situácia;
háklivo prísl.;
háklivosť -i ž.
háklivosť -ti -tí ž.
háklivosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ stav vyznačujúci sa malou (fyzickou) odolnosťou; nedostatočná schopnosť niekoho, niečoho odolávať nepriaznivým vplyvom, chorobám a pod.: h. čistokrvných plemien; h. materiálu na vlhko 2. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto je háklivý, kto precitlivene reaguje na podnety; syn. chúlostivosť, precitlivenosť: neznášam jej h.; je známy háklivosťou na svoju výšku; básnikova precitlivenosť a háklivosť na svoje dielo [V. Mikula]; Láry-fáry, pomyslí si, aká odrazu háklivosť, aká chúlostivosť. [D. Chrobák] 3. iba sg. ▶ vlastnosť niečoho háklivého, privádzajúceho do pomykova, vzbudzujúceho trápne, nepríjemné pocity; háklivý ráz, charakter niečoho; syn. chúlostivosť, delikátnosť: h. témy; nehľadí na h. kladených otázok; neuvedomoval si h. celej situácie; Ako muž nevieš pochopiť háklivosť môjho položenia. [E. B. Štefan] 4. ▶ háklivá, delikátna záležitosť; syn. delikátnosť: vyhýbať sa háklivostiam; ide o akúsi rodinnú h.; zaujíma sa iba o háklivosti
háklivý príd. ‹n› hovor. chúlostivý
1. málo odolný; precitlivený: na také narážky je h-á; je h. na žalúdok
2. privádzajúci do pomykova, pálčivý, delikátny: to je h-á vec, situácia;
háklivý príd. veľmi (v nejakom ohľade) citlivý, chúlostivý: h. problém, h-á otázka, h-á situácia, h-é položenie; byť h. na zimu, na žalúdok; rastliny h-é na nedostatok tepla; mať h-ú pokožku; h. človek ktorý sa napr. ľahko urazí ap.;
háklivosť, -ti ž.
háklivosť ž. 1. čiast. strsl, zsl veľká citlivosť, nedotknuteľnosť: Veď ja s ťeba tú hákľivoz vižeňiem, ke_ťi jednu lupňem! (Ležiachov MAR); Takéj háklivosci pri iních ludoch ňevidzet (Bošáca TRČ) 2. gem odvaha, opovážlivosť: To je háklivošč neposlúchač zákoni (Kameňany REV)