hák -a m.
1. železné náradie so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie ap.: zavesiť ošípanú na h., chytať, dvíhať h-om
2. druh závory: zavrieť bránu na h., h-om
3. šport. úder ohnutou rukou v pästiarstve;
hákový príd.: h. kríž s lomenými ramenami (symbol nem. nacizmu)
hák háka/háku pl. N háky m.
hak haka pl. N haky, hák háka pl. N háky m. slang. (halier)
hak haka pl. N haky, hák1 háka pl. N háky m. slang. zastaráv. ▶ peniaz malej hodnoty, halier: nedám ti ani haka, háka; Zakaždým ma to stojí päťdesiat hákov vstupného. [K. Jarunková] ◘ fraz. nemať ani haka/háka byť bez peňazí, nemať žiadne peniaze
hák2 háka/háku pl. N háky m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ zahnutý, obyč. kovový materiál slúžiaci na zavesenie, zachytenie, pripevnenie a pod. niečoho: mäsiarske háky; povraz upevnený na háku; zavesiť zrkadlo, obraz na h.; zvesiť pílu z háka; otáčavé háky na kabáty [A. Hykisch]; V pivnici, kde mala byť sušiareň bielizne, ponaťahovali žinku od háka k háku. [D. Tatarka]; pren. Hák mesiaca sa kýval nad studňou, plnou hviezd a šumiaceho ticha. [M. Rúfus] kosák mesiaca □ poľov. hlavňový hák výčnelok rozličného profilu na hlavniach sklopných zbraní, ktorý slúži na zachytenie hlavne v lôžku zbrane 2. ▶ dlhšie náradie (palica, tyč a pod.) s rôzne zahnutým koncom na zachytávanie, držanie, strhávanie niečoho: požiarny h.; drevený h. na naberanie vody zo studne; prehľadávať rybník hákom; vyhrabávať korene špeciálnymi hákmi; S hákom v ruke loví z hučiacej mútňavy brvná. [M. Urban]; Aj skúsení chovatelia pri manipulácii s jedovatými hadmi používajú rôzne kliešte, háky a podobné nástroje. [Pc 1998] 3. ▶ železná súčiastka s rôzne zahnutým koncom určená na zavesenie prepravovaného bremena, na spájanie, pripojenie vozňov, vlekov a pod.: závesný, zdvíhadlový h.; žeriav s hákom; Človek sa musí zohnúť po háky, zapnúť lano a ukazovať, kde zapnú panel. [L. Hrubý] 4. ▶ zasúvacia konštrukcia na dverách, závora: zaistiť dvere hákom; zavrieť bránu na h. 5. šport. ▶ (v boxe) krátky úder ohnutou rukou: tvrdý ľavý, pravý h.; nebezpečný spodný h.; zasadiť súperovi presný h. na bradu; chytiť od súpera tri háky; Každý z nich totiž vedel, že sinky nabiehajú len po direkte, háku alebo kopanci. [L. Hagara] 6. G iba háku šport. slang. ▶ zákryt pri bežeckých, cyklistických a pod. pretekoch: ísť dlhý úsek v háku; Jaroslav sa im [pretekárom] zavesil do háku. [R. Moric]; Odhodlali sa na riskantný manéver v závere, keď skúsený Ampler zobral do háku Micklena, pomohol mu nabrať rýchlosť. [Vč 1964] ◘ fraz. slang. mať niekoho, niečo na háku nezaujímať sa o niekoho, o niečo, mať ľahostajný postoj k niekomu, k niečomu ▷ zdrob. ↗ háčik1
hák, -a m.
1. náradie (obyč. železné) s rozmanite zahnutým koncom, slúžiace na vešanie, zachytávanie, pripevňovanie niečoho: zavesiť niečo na h., zvesiť niečo z h-a; chytať, pridŕžať, priťahovať, pripevniť h-om; tech. upevňovací, závesný, záverový h.;
2. šport. horolezecká pomôcka pri výstupe, keď niet potrebných záchytov;
3. druh závory: zaistiť dvere h-om;
4. ryb. veľká udica: dvojitý h.;
5. primitívny typ dreveného pluhu;
6. šport. krátky úder ohnutou rukou pri boxovaní;
7. zried. prekážka, ťažkosť, problém: vo veci je h. (Jégé); v tom je h. (Kuk.);
hákový príd.: h. kľúč; h. kríž ktorého ramená sú na konci jedným smerom zahnuté (odznak nemeckých nacistov)
hák m. (hak) 1. csl zahnutý drevený al. kovový predmet na vešanie, zachytávanie ap.: Oťäu̯ halus, takí hák, abi sa dalo na ňu ceďilo povesiť (Krivá DK); Čo je u náz málo hákou na sťeňe? (St. Hory BB); Retaze su povešané f šope na hakoch (Trakovice HLO); Kec_com išla páscit - som si zebrala obušek a spravila son takí hák a zavesila na duba (Bošáca TRČ); Kovaľe robiľi i haki (Žalobín VRN) F. umreu̯ na háku (Zázrivá DK) - obesili ho; zostal mu hak na krku (Bošáca TRČ) - má dlžobu; zavesil si hak na krk (Rosina ŽIL) - dostal zlú ženu; nemám ani haka (Lukáčovce HLO) - som bez peňazí 2. ohnuté železo na konci drevenej žrde, ktoré sa používalo a. jzsl na vyťahovanie vody zo studne: Ráno, ked išli na vodu hakon tahat vodu, tam už ból ten koláč puscení (Kostolné MYJ); Mali stunnu na hák (St. Turá NMV) b. strsl na strhávanie horiacich predmetov pri požiari: Každí opčän má maď v dome ožeh a hák (Krivá DK); Hákom trhaľi lati a šindľe (Detva ZVO) 3. jzsl náradie z ohnutého železa na dlhej tyči, ktorá sa používa pri pokrývaní strechy na vyťahovanie škridiel: hák (St. Turá NMV) 4. kovová súčiastka a. vsl ako skrutkovité želiezko do podkovy, aby sa kone v zime nešmýkali: Do ľesa v žime na hlatkích potkovoh ňemohľi, trebalo ostre potkovi, to haki, ta zaš peňeži stalo (Kokšov-Bakša KOŠ); Haki f potkove biľi ostre i tupe (Dl. Lúka BAR) b. or, lipt na konci podkovy ohnutá do pravého uhla: Kováč tie háki na potkováh dobre robievau̯ (Bziny DK); hák (Lipt. Hrádok LM) c. zempl ako ochrana na topánky pre drevorubačov pri práci: Kovaľe robiľi i haki na bokanče pre drevorubačov, žebi śe ňesmikaľi (Žalobín VRN) d. čiast. strsl a zsl na voze, konskom záprahu a dopravných prostriedkoch: Na konci reťäze, čuo sa s ňou hamovalo, bou̯ hák (Krivá DK); Ten hák biu̯ na to, abi sa tam (na oje) mohli dat váhi (Kunov SEN); Na prenném okuvání bóv hak na oji (Trakovice HLO) e. na popruhu vinárskej putne: Na jenném popruhu je hak (Trakovice HLO); hákový príd.: Každí kovádž mau̯ hákovie kľiešťe (Or. Biely Potok TRS) L. hákoví čep (Vrbovce SEN) - čap, ktorého časť je zohnutá do pravého uhla; hakovi kľuč (V. Šariš PRE) - náradie na pridŕžanie podkovy; hakove potkovi (Budkovce MCH) - podkovy používané v zimnom období; hákové ohňifko (Rajec ŽIL) - posledný článok reťaze s háčikom
hákový p. hák
háček, háčik p. hák
hák m nem 1. nástroj, náradie so zahnutým koncom: vdelal z meskeho zeleza try haky (ŽILINA 1610); retez k wozu z hakom (NOZDRKOVCE 1652); (Jánošík) ma bit na hak na lawem boku prehnaty a tak zaweseny (L. MIKULÁŠ 1713); na studny kamenneg hak drewenny (SOBLAHOV 1718); anchora: kotwa, kotwice, hák, gimž ssyfy zastawugi (WU 1750); cardo: pant, dwerowy hák; rybny hák (KS 1763); gaziki gegich ze zeleznjma haky z úst witahowali a odtinali (VP 1764); x. pren on (Boh) te takowim wnuknutim, takowim powzbuzenim, takowimi hakami tahel (MS 1758) mocne na teba pôsobil 2. zahnutý klin na zavesenie šiat ap.: klincou na dwa hake prybytia (ZVOLEN 1659); dens: hák, rebrík (KS 1763) 3. druh strelnej zbrane, hákovnica: rucznicze, gedna welka yako pol haku, mala (TURIEC 1583); -ový, -ovný príd k 1: od priwezenia hakownich noch (ZVOLEN 1658); uncus: krywy skryweny, nakryweny, ohnúty, hakowy (KS 1763); háčik, háček dem k 1: hacžek do pantow (ŽILINA 1586); k 2: hačžyky na kozub (MOŠOVCE 1563); suknya strebornymy hacžikamy (LIPTOV 1637); zapinace hacky z babkamy (TRENČÍN 1713)