hájovňa -e ž. obydlie hájnika
hájovňa -ne -ní ž.
hájovňa -ne -ní ž. ▶ (prv) obydlie hájnika: spustnutá, opustená h.; pôvodný vyrezávaný nábytok z hájovne; lesná cesta vedie k hájovni; navštíviť starú hájovňu; Vlado Gábriš stál pred hájovňou a hľadel do údolia. [P. Andruška]; Dodo si práve doviedol do hájovne mladú ženu. [V. Švenková] ▷ hájovnička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: Čo mohol žobrák alebo tulák nájsť uprostred nekonečných lesov, v biednych hájovničkách, u opustených hájnikov? [M. Urban]
hájovňa, -ne, -ní ž. hájnikovo obydlie, dom pre hájnika
hájoveň i hájovňa ž. 1. strsl, zsl, spiš bývanie, dom pre lesného hájnika: Čuo to Hviezdosláv opisovau̯, tá hájoveň tam stojí (Zázrivá DK); Bola tam jedna hajoveň (Riečnica KNM); Celí mesác som tedi bíval v hájovni (Val. Belá PDZ) 2. strážny objekt vo vinici: Pre_tim ňebula v Ľeśňici hajovňa (Smižany SNV); hájovňa (Vajnory BRA)
hájovňa p. hájoveň