hájnik -a mn. -ci m. pracovník konajúci v lesnom a poľnom hosp. ochrannú službu;
hájnička -y -čiek ž.
1. k hájnik
2. hovor. hájnikova žena;
hájnický príd.;
hájnictvo -a s. zamestnanie hájnika
hájnik -ka pl. N -ici G -kov m.
hájnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ (prv) osoba poverená strážením lesov, lúk, polí, pasienkov a viníc (dnes člen rybárskej, poľovníckej, lesnej stráže): obecný, lesný, poľný, urbársky h.; prijať nového poľovníckeho hájnika; - Čo sú oni? - Hájnici, strážia mestské vinice. [L. Ballek]; Otec sa zjednal k jablonskému pánovi za hájnika. [M. Zelinka]; prechýlené ↗ hájnička
hájnik, -a, mn. č. -ci m. človek poverený hájením poľa al. lesa: obecný h., poľný, lesný, urbársky h.;
hájnička, -y, -čiek ž. hovor. hájnikova žena;
hájnický príd.: h-á škola; h. domec;
hájnictvo, -a str. zamestnanie hájnika
hájnik m. (hajník, háňik) 1. strsl, zsl, čiast. vsl strážca dozrievajúcej úrody: Na úrodi f poľi dozeraľi háňici (Krivá DK); Urbarialisťi mali vlasního háňika, kerí dávav pozor na to, abi sa na poli škoda ňerobila (Hliník n. Hron. NB); Hájnik chodév po rolách a jáger bóv háji (Siladice HLO); Tan téj búde tí hájnici spávali, vartuvali hrozne ve vinohradoch (Brestovany TRN); haňik me lapal (Šamudovce MCH); hajňik (Smižany SNV); haňik (M. Zalužice MCH, Dlhé n. Cir. SNI) L. polní hájnik (Rumanová HLO) - strážca chotárneho poľa; urbárski hajňik (Dúbravka BRA) - strážca urbariálneho majetku; vinohratskí hájňík (Vajnory BRA), vinohradnícki hajňík (Dražovce NIT) - strážca viníc 2. čiast. strsl a zsl kto sa stará o lesný porast, horár: F šluage sa ňesmeľi zbieraď maľini, ľebo háňig na nás striehou̯ (Krivá DK); Fčera boli v lese na drevo, no hajníg im viprášel kabáti (Val. Belá PDZ); Do Hamru choďeli hajňici, - lesna sprava bola v Hamre (Riečnica KNM); A jedeme dole a hajňík a ešče z jedním čekali dole (Mokrý Háj SKA); hájnička ž. k 2: Háňička bívala aj sama, keď háňig odišieu̯ do mesta (Krivá DK); Hájňička chovala kačice (Bošáca TRČ); hájnický príd. k 1: Hajňícke ďeťi bívaľi ďeľäko v hore (Podbiel TRS); Hajníckí chlapedz z_don do domu vibíral stravu pre hajníkú (Vinosady MOD)
hánik p. hájnik
hájnik m zamestnanec obce, mesta al. zemepána poverený hájiť, strážiť polia, lesy, vinice: pan hainikowy dal 20 den na propity (Č. KAMEŇ 1561); hagnycy, kteri by chotare, hage, pole neb wynohrady warowaly (s. l. 1611); bil sem hajnikom panskim (NEMŠOVÁ 1633); -ický príd: na wernost hajniczku sprisahaty (DRIETOMA 1698)