haj, háj1 cit. vyj.
1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!
2. poháňanie: h., husičky, h.
háj2 -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.; urnový h. cintorín s urnami
● expr.: do h-a! mierne zahrešenie; je to v h-i je to stratené, zničené;
hájový príd.;
hájik -a, hájiček -čka m. zdrob.
háj hája pl. N háje m.
haj, háj cit.
Háj Hája L Háji m.
1. obec na strednom Slovensku v Turčianskoteplickom okrese východne od Turčianskych Teplíc
2. obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie západne od Košíc;
Hájčan -na pl. N -nia m.;
Hájčanka -ky -niek ž.;
hájsky -ka -ke príd.
haj, háj1 cit. 1. ▶ vyjadruje radosť, veselosť, spokojnosť: h., to je život!; Ej! Haj! Juchaj! Len raz žijeme. [M. Urban] 2. ▶ vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie: h., to je dobré!; h., zdúpnela som, keď som sa to dozvedela 3. ▶ poháňanie, obyč. husí: h., husičky, h. 4. ▶ nabádanie dieťatka, aby spalo, spi, spinkaj (súčasť uspávaniek); syn. beli, beliže: Pieseň je uspávanka, ťahavá, clivá, a každá jej veta sa začína a končí slovami: hajušenky, haj. [H. Zelinová]; Uložím ťa do postieľky, haja, haja, haj. [K. Bendová]
háj2 hája pl. N háje m. ▶ menší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov; syn. lesík: brezový, borovicový, gaštanový h.; vôňa agátových hájov; vyschýnanie lužných hájov; pri mori sa rozprestierali olivové háje; v okolí rastú voňavé píniové háje; Z hája za riekou ozýva sa volanie žlny a hrkútanie hrdličky. [M. Jančová] □ urnový háj prírodné pietne miesto na uloženie urien s popolom zosnulých ◘ fraz. expr. choď do hája [s niečím] daj s tým pokoj; je to v háji je to zničené, stratené ▷ hájik -ka pl. N -ky m. zdrob.: Aj rok predtým lúčku na okraji hájika diviaky dokonale preorali. [J. Majerník - P. Ševčovič]; hájiček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: V údolí pod agátovým hájičkom je osuheľ najhustejšia. [J. Podhradský]; do hája1 ↗ dohája1; do hája2 ↗ dohája2
Mokrý Háj -rého Hája L -rom Háji m. obec na západnom Slovensku v Skalickom okrese juhovýchodne od Skalice;
Mokrohájčan, Hájčan -na pl. N -nia m.;
Mokrohájčanka, Hájčanka -ky -niek ž.;
mokrohájsky, hájsky -ka -ke príd.
ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo
2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády
3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý
4. p. eh 1
ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod. • eh • ech: ej, ech, to sa mi páči • ajaj • ajáj • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselo • hej: ej, hej, to je život • haj • háj • hoj • hojoj • hojój • hohój • oj • ojoj • ojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobre • jaj • jáj • jajaj • joj • jój • jojoj • juj • júj • jujuj • jujúj: jaj, joj, juj, či som rád • juch • juchá • juchachá • hurá • sláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme
2. p. eh 1 3. p. ach 2
haj, háj2 1. p. ach 1 2. p. ej 1
háj1 menší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov • horička • lesík • hôrka: dubový, brezový háj, lesík; riedka horička, hôrka
les 1. väčšia plocha súvisle porastená stromami • hora: jedľový les, jedľová hora • háj (les malej rozlohy): brezový háj • luh (vlhký listnatý nížinný les): dunajské luhy • tajga (hustý sibírsky les)
2. p. množstvo 2
haj, háj1 cit. vyjadruje
1. radosť, spokojnosť s niečím: Haj, haj, haj! — kričal Važecký, oduševnený a naradovaný. (Tim.)
2. nesúhlas s niečím, odpor: Ustúpte, páni bratia, ustúpte! — Haj, ba ho neodstúpim, čo sa hrmen striel do jeho matere. (Kal.)
3. prekvapenie: Háj — bože môj — zdúpnela som, keď mi povedali, aké meno dostalo to dieťa. (Kuk.)
4. poháňanie; hajde, hybaj: haj do temnice (Tim.); haj, husičky, haj
háj2, -a m. hora, les malej rozlohy, hôrka, horička, lesík: dubový, brezový, olivový h.; posvätný h. zasvätený nejakému božstvu (obyč. pohanskému); urnový h. cintorín s popolnicami
● fam. choď do h-a choď preč, prestaň;
hájny1 príd.: bot. veternica h-a, lipnica h-a názvy rastlín;
hájik, -a m. zdrob.;
hájiček, -čka m. zdrob. expr.
haj, háj cit. 1. jzsl vyjadruje pokrik pri odoháňaní zvierat, najmä husí: haj! (Koválov SEN); Háj, husi, háj! (Hlboké SEN) 2. už vyjadruje vzrušenie, povzdych: A ňedzeľa prišla, bože zlati! Haj, ja navarila bodajco (Sobrance)
hájisko p. háj
háj m. 1. žit, jzsl les, hora: Už oc_cintorína sa iďe do briešku; starí luďie pamatali, že to boli háje (V. Maňa VRB); Noše dreva doňésli z hája, predali aj to za pálené (Semerovo HUR); Uš potom išli (mať) oblečená za takú maškaru do teho hája na drevo (Ružindol TRN); Víte, že sem biu̯a v háji pro drevo na kravách (Mokrý Háj SKA) 2. zsl menší súvislý porast listnatých al. ihličnatých stromov medzi ornou pôdou al. lúkami: Medzi rolami malí kúseg lesa je háj (Lančár PIE); Hora na lúkach, f poli je háj (Terchová ŽIL); Háj rozumieme rovní pladz za dzedzinú, de rostnú stromi (Šaštín SEN); V háji rostnú himbere (Hlboké SEN) F. zmizňi do hája, lebo dostaneš! (Bošáca TRČ) - choď hneď preč! 3. strsl, zsl mladý (chránený) stromový porast, mladina: Pekná, mladá hora do desaď rokuof, to je háj (Lomná NÁM); Iďeme do hája trocha rážďa nazbierať (Kšinná BÁN); Našén chotári su len háje (Trakovice HLO); hájisko s. zvel. k 3: Na ňi_dzme ňedbaľi, ľen hibaj dolu hájiskom a hájňig za namí (Medzibrodie n. Or. DK)
hájec, hájek, hájik p. háj
háj m mladý les, hora: zzeby ste my dopustyly w wassem hay geden dub stety (TREBOSTOVO 1560); niže mlyna, ktery ge pod hagmy (DOBRAŠOV 1654); gest tam i hag anebolissto hora (VOZOKANY 1711); když ga pugdem cez horu, cez zeleni hag (AD 18. st); x. pren zemský h. tento svet, svet na Zemi: z zemského hage do nebeského krage (CC 1655); -ný, -ový, -sky príd: syete hayske (L. JÁN 1687) na lapanie zveriny al. vtákov v hájoch: memoralis: hagowy, lesny; nemorosus: lesny, lesowaty, hagny (KS 1763) P. tpn riv Gai (v Tekove 1075/ 1217 CDSl); (multitudo arborum) wlgariter Moys Gaya nuncupatur (v Tekove 1234 CDSl); poss. Gay alias Hay (v Turci 1340); -ec, -ik, -ek dem: pol juterka pod hagkem (FARKAŠOVCE 1595); nad hajczom (DOMANIŽA 1615); geden kus lučky u hagika (DRAŽKOVCE 1694); -iček dem expr: ohlas se mi v hore, v hájičku (ASL 1759)
hájny2 p. háj
hájový p. háj
hájsky p. háj