hádzať, -dže, -džu nedok.
1. (čo, čím, zried. koho, kým) vrhať, metať, zahadzovať, odhadzovať: h. kamene, kamením do niekoho al. do niečoho; h. loptu; h. piesok lopatou; h. niečo do vreca, do jamy, na hromadu; h. zrno sliepkam, h. kosti psovi; kuch. h. halušky vrhať malé kúsky cesta nožom z doštičky do vriacej vody; arch. h. lós losovať, žrebovať
● h. svetlo na niečo osvetľovať; h. tieň tieniť, zatieňovať; expr. h. jedlo do seba rýchlo jesť; expr. h. šaty na seba rýchlo, napochytro sa obliekať; h. vlny vlniť sa, búriť sa (napr. o mori); h. klokoče o prudko vriacej vode; h. iskry iskriť; h. niekoho z miesta na miesto často prekladať (služobne); expr. h. farby na plátno maľovať; expr. h. na papier (napr. myšlienky) písať; h. po niekom kamením hanobiť, zavrhovať niekoho; h. niekomu piesok do očí klamať, podvádzať niekoho; h. niekomu niečo do očí, do tváre vyčitovať, pripomínať nepríjemné; h. očami po niekom pozerať sa (často zaľúbene); h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky; h. všetkých (všetko) do jedného vreca rovnako hodnotiť, nerobiť rozdiel; h. niečo do starého železa pokladať za bezcenné; h. flintu (pušku, šabľu, zbraň ap.) do žita prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; h. frčky niekomu zľahčovať, znevažovať niekoho; h. si frčky s niekým zahrávať sa; akoby hrach na stenu hádzal, ako keď hrach na stenu hádže o bezvýslednej snahe, práci, najmä o márnom napomínaní nevšímavého človeka;
2. (čím, kým, zried. čo, koho i bezpredm.) triasť, otriasať, potriasať, mykať, prudko pohybovať, zmietať: h. hlavou, h. hrivou, h. chvostom; vlny hádžu loďou; h. rukami napr. pri rozhorčení; Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže nás. (Kuk.);
opak. hádzavať, -a, -ajú;
dok. hodiť
|| hádzať sa
1. vrhať sa niekam: Vtáci hádžu sa jeden za druhým na prúty s lepom. (Kuk.)
2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa na posteli; h. sa po zemi (napr. od bolesti);
3. expr. stavať sa na odpor, odporovať: Cíti, že je pod vyššou mocou, darmo sa mu hádzať, trhať. (Kuk.)
4. vrhať, metať niečo vzájomne na seba: h. sa kamením;
opak. hádzavať sa;
dok. k 1, 2 hodiť sa
hodiť, -í, -ia dok.
1. (čo, čím, koho, kým) prudkým pohybom vrhnúť, mrštiť: h. niečo na zem, h. kameň do vody, h. knihu na stôl, h. niekomu niečo pod nohy, h. kameň, kameňom do niekoho; h. pohár o zem mrštiť od zlosti; h. niekoho o zem (v bitke) premôcť, prevládnuť; hodilo ho to o zem spadol v opilom stave; h. niečo do ohňa, do pece spáliť ako bezcennú vec; h. do koša (žiadosť, príspevok) odhodiť bez vybavenia, bez uverejnenia; hovor. h. niečo do úst narýchlo zjesť; hovor. h. na seba kabát, šaty narýchlo obliecť; h. koňom, sliepkam dať im žrať
● h. flintu do žita vzdať sa plánov, nádeje, (nestatočne) ustúpiť; h. niečo do starého železa zavrhnúť, odložiť; hovor. hodím ti (vám) to do hlavy, o hlavu prejav rozhorčenia pre zlú prácu; hovor. expr. h. niekomu udrieť ho, nabiť; hovor. expr. h. niekomu pár zaúch nafackovať ho; hovor. h. niečo na trh dať do predaja; hovor.: h. slovo-dve občas niečo povedať; h. niekomu niečo na krk dať, prideliť (nepríjemnú) starosť, povinnosť; h. niekomu niečo (napr. urážku, výčitku) do tváre otvorene, bezohľadne povedať; h. okom, pohľadom, zrakom po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; h. zlostný pohľad na niekoho zlostne sa na neho podívať; spí, ako čo by ho do vody hodil veľmi tvrdo; nebolo kde jablko h. bolo veľmi preplnené; expr. h. niekoho cez palubu odvrhnúť, zavrhnúť;
2. (čím) urobiť rýchly pohyb niektorou časťou tela; kývnuť, mávnuť: h. hlavou; kôň hodil zadkom, chvostom
● h. rukou (nad niekým, nad niečím) kývnuť, mávnuť na znak rezignácie; h. plecom myknúť na znak ľahostajnosti, vzdoru;
nedok. hádzať
|| hodiť sa1
1. prudkým pohybom sa vrhnúť; skočiť niekam: h. sa do vody; h. sa pod vlak, do rieky, do Dunaja skočiť so samovražedným úmyslom; h. sa o zem prudko sa zvaliť na zem (od hnevu); h. sa niekomu do náručia, na prsia, okolo krku, okolo hrdla prudko ho objať; h. sa na kolená prudko pokľaknúť; h. sa niekomu k nohám padnúť pred ním na kolená; pren. h. sa na hodinku (Kuk.) pospať si;
2. hovor. pustiť sa, dať sa do niečoho: Neviem, či som predsa nemal sa hodiť výlučne na maľbu. (Vaj.)
3. hovor. zried. pustiť sa nejakým smerom, niekam: Hodia sa ponad sady, poľom, obídu dedinu. (Kuk.)
|| hodiť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) zahrať si (napr. karty, kolky ap.): h. si mariáš
● niž. hovor. h. si šlófika pospať si