Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj subst

had -a mn. N a A -y m. beznohý plaz s pretiahnutým valcovitým telom; zool. hady Ophidia: jedovatý h., h. sa plazí, sipí, syčí;

pren. pejor. falošný človek (často v nadávkach): ty h. falošný;

pren. h. vozidiel dlhý rad

byť ako h. a) ohybný b) úlisný; vyšmyknúť sa, prešmyknúť sa ako h. obratne; vyskočil, akoby ho bol h. uštipol rýchle al. podráždene; zbiť niekoho ako h-a veľmi; expr.: je ich ako h-ov veľa; hriať (si) h-a na (vlastných) prsiach preukazovať láskavosti skrytému nepriateľovi; ba (kieho) h-a! výraz záporu, odporu;

hadí príd.: h. jed, h-ia koža

h. muž, h-ia žena artisti s mimoriadne ohybným telom; pejor. h-ie plemeno a) falošní ľudia b) ženy;

hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

hadisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hadík, hádik ‑a mn. N a A ‑y m.

hadík, hádik G a A -ka pl. N a A -ky m. zdrob.

had hada m. 1. pl. N a A hadybeznohý plaz s pretiahnutým valcovitým, obyč. šupinatým telom: jedovatý, nejedovatý h.; obrovský, pestrofarebný h.; vajcorodé hady; uštipnutie hadom; syčanie, sipenie hada; zvýšený výskyt hadov; h. sa lieni, zvlieka kožu; chovať hady; báť sa hadov; stúpiť na spiaceho hada; h. sa zvinul do klbka; dvíhať hlavu ani had pri zvuku fakírovej píšťaly [E. B. Štefan]; Keď myška zbadá vo svojej blízkosti hada, znehybnie. [Pc 1998]
2. pl. N hadydlhý úzky rad al. pás niečoho: h. trolejbusov, áut; dlhý h. čakajúcich; asfaltový h. asfaltová cesta; päťstometrový h. koľajníc; hra na hada hra, pri ktorej účastníci bežia za sebou, držiac sa za ruky; Obďaleč bola druhá, trochu menšia brána a k nej sa plazil pokrivený had postáv. [E. Dzvoník]; Ľudský had sa posúva k rieke. [Sme 2001]tech. vykurovací had hadovito stočené rúrky na rozvádzanie tepla pri podlahovom vykurovaní
3. pl. N hadi pejor.falošný, neúprimný, úlisný človek, falošník, pokrytec (často v nadávkach): neverím mu, je to falošný h.; Celé mesto sa bojí. Trasú sa zradní kamaráti. Veď sa traste, hadi! [K. Jarunková]; Hadi hnusní, zradcovskí. [A. Lacková-Zora]
4. Had astron. ▶ rovníkové súhvezdie ako jediné rozdelené na dve časti (Hlavu Hada a Chvost Hada) (Serpens), skr. Ser
fraz. byť ako had a) byť úlisný, falošný b) byť ohybný; byť ľstivý/úlisný/klzký ako had byť veľmi falošný, dvojtvárny, neúprimný; je ich ako hadov je ich veľa; krútiť sa ako had vyhovárať sa; opatrný ako had veľmi obozretný; roztrhám ťa ako/ani hada (vyhrážka) vyjadruje zlosť, hnev voči niekomu; syčať/sipieť ako had zlostne hovoriť; vinúť sa/krútiť sa ako had (o rieke, chodníku, ceste) kľukatiť sa; vkĺznuť niekam ako had obratne, nepozorovane sa niekam dostať; vyskočil, akoby ho had uštipol al. vyskočil ako hadom uštipnutý a) rýchlo prudko vstať al. vyskočiť b) podráždene zareagovať na niečo; expr. zbiť niekoho ako hada veľmi niekoho zbiť; expr. ba kieho/kýho hada! výraz odmietnutia, odporu; hriať/chovať hada na hrudi/na [vlastných] prsiach a) ujať sa zlého, nevďačného človeka, živiť zradcu b) preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži; pustiť si hada do rukáva dôverovať naničhodníkovi, falošníkovi ◘ parem. do očí brat, za chrbtom had falošný človek, ktorý sa pretvaruje, nekoná ani nezmýšľa úprimne
hadík, hádik -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: gumové hadíky ▹ podlhovasté cukrovinky obsahujúce želatínu; vymaľovaný lekársky hadík s kalichom [P. Ševčovič]; V malinovom húští hádik klzkom šuští. [Š. Žáry]; hadisko -ka pl. N -ká G hadísk s., v sg. i m. zvel.: obrovské h.; trojmetrový h.; Kľukato sa plazila [rieka] ako olovené hadisko. [A. Habovštiak]; prechýlenéhadica1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

had, -a, mn. č. -y m.

1. beznohý plaz s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom; zool. hady (Ophidia) rad plazov: h. syčí, sipí, plazí sa; jedovaté h-y majúce jedové žľazy; zvinúť sa ako h. do kolieska; zvíjať sa ako h. (napr. o ceste, o chodníku ap. so zákrutami);

pren. pejor. symbol falošnosti, neúprimnosti; falošný, neúprimný človek (často v nadávke): ty h.; ty h. falošný, úlisný

vyšmyknúť sa ako h. mrštne a šikovne vykĺznuť; vkĺznuť niekam ako h. tajne a opatrne; vyskočil, akoby ho h. uštipol (ako h-om uštipnutý) rýchle a podráždene; hovor. stáť, zbiť niekoho ako h-a veľmi; hovor. bolo ich ako h-ov veľa pospolu; ľud. mať h-a byť opitý; človek ako h. úlisný, falošný, zradný; pustiť si h-a do rukáva ujať sa naničhodníka; chovať h-a na vlastných prsiach, na svojej hrudi, privinúť na svoju hruď jedovatého h-a ujať sa zlého, nevďačného človeka; hrať sa na h-a druh hry, pri ktorej sa účastníci držia za sebou al. za ruky a bežia v kruhovitých pohyboch za prvým;

2. niečo tvarom pripomínajúce hada: ohnivý h. blesku; ľud. na h-y druh vyšívania;

3. hovor. expr. vo výrazoch záporu, odporu; nič: Ba hada! veru nie! Jakub vyslúžil, ten hej. Ja hada. (Kuk.);

hadí, -ia, -ie príd.

1. pochádzajúci z hada: h. jed, h-ia koža, h-ie zuby;

pren. falošný, neúprimný: h-ia reč, h-ie oči; h-ie jazyky klebetní, ohovárační ľudia, naničhodníci, podliaci

h. muž artista s ohybným telom; h-ia chôdza s hadovitým prehybovaním tela;

2. v názvoch (obyč. ľudových) rastlín a živočíchov: h. koreň stavikrv; h. sluha hadovka;

hádik i hadík, -a, mn. č. -y m. zdrob.;

hadisko, -a, -dísk str. i m. zvel.


hádik i hadík p. had

hádik
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hádik
G (bez) hádika
D (k) hádikovi
A (vidím) hádika
L (o) hádikovi
I (s) hádikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hádiky
G (bez) hádikov
D (k) hádikom
A (vidím) hádiky
L (o) hádikoch
I (s) hádikmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu