hádať -a nedok.
1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové; h. odoka; h-li mu 50 rokov
2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;
opak. hádavať -a
hádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
hádať sa -da sa -dajú sa (ne)hádaj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie (sa) nedok.
hádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou; ø) ▶ usudzovať podľa intuície, bez dostatočných al. overených vedomostí o tom, ako je to v skutočnosti, domýšľať sa, dohadovať sa: h. odpoveď na otázku; hádaj, čo som ti priniesol; hádajú, kde by mohol byť; hádal, z čoho je vec vyrobená; No hádaj, ale dobre si rozmysli, čo povieš. [L. Ballek]; Hádala v duchu, koľko môže mať rokov. [D. Kraus]; Kto neuhádol, musel si niečo vyzliecť. Po troch či štyroch hádaniach boli takmer všetci holí. [P. Jaroš] 2. (komu čo) ▶ približne určovať (vek); syn. odhadovať: na pohľad jej hádali dvadsať; nik mu nehádal päťdesiatku; koľko by ste mi hádali rokov? 3. (čo; z čoho) ▶ vyslovovať predpoveď o budúcnosti; syn. veštiť, predpovedať: h. budúcnosť; h. osud z ruky, z karát; dať si h.; naučila sa h. z hviezd; mág hádajúci z krištáľovej gule; Mal by tu byť niekto, čo vie hádať z usadenín. [J. Gregorec] ◘ fraz. hádať od oka približne usudzovať; hovor. hádať z brucha hádať, neinformovane o niečom hovoriť; žart. môžeš trikrát hádať výzva doplniť informáciu (najmä v situácii, keď sa odpoveď núka sama) ▷ opak. hádavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ uhádnuť
hádať sa -da sa -dajú sa (ne)hádaj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie (sa) nedok. 1. (s kým; o čo, o koho; pre čo; o čom; ø) ▶ hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky; usilovať sa presadiť svoj názor; syn. dohadovať sa, škriepiť sa: hlasno, ustavične sa h.; h. sa s manželkou; chce sa ti s ním h.?; h. sa o majetok, o pozemky; susedia sa hádajú najmä pre peniaze; často sa hádali pre maličkosti; hádajú sa o úplných hlúpostiach; rozviedli sa a potom sa hádali o deti viedli spor; pozorovať hádajúce sa ženy; My sme tí praví, nehádajte sa, chlapci. [L. Ťažký] 2. (o čom; ø) ▶ vymieňať si názory na odborné témy, obyč. v širšom kruhu, stavať proti sebe opačné názory, sporiť sa, dohadovať sa, polemizovať: fyzici sa hádajú o najnovšej teórii; hádajú sa už len v odborných časopisoch; odborníci sa hádali o pôvode choroby; Právnici sa teraz hádajú, či to je alebo nie je v súlade s bankovým zákonom. [Sme 1999] ◘ fraz. hádať sa do krvi veľmi, ostro, neústupčivo sa škriepiť ▷ opak. hádavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ pohádať sa
hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa
hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sa • domýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí doma • odhadovať: odhadovali mu 50 rokov • tušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvý • tipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov
2. p. veštiť 1
priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odporný • byť protivný • protiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odporné • príkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčia • hnusiť sa • oškliviť sa • bridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé reči • mať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzuje • nár. hudiť sa
2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumu • byť proti • nezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčením • kolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú
3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovať • vzpierať sa • protiviť sa • vzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahneš • zdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohu • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravdu • vadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiť • hašteriť sa • pejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvo • zastaráv. potýkať sa • subšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová) • fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti
tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť
vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa • škriepiť sa • prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailoch • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradu • dohadovať sa • doberať sa • expr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračky • priečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš? • hašteriť sa • hovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúposti • expr.: hrýzť sa • sekať sa • chlpiť sa • hovor. expr. žrať sa • pren. pejor. brechať/štekať na seba • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)
veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedať • hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát • prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život • čítať osud • zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie • zastar. profetizovať (Škultéty)
2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťou • predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias • predpovedať • zvestovať: to nezvestuje nič dobrého
hádať, -a, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) zisťovať, snažiť sa zistiť bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov, intuitívne niečo zisťovať, domnievať sa, tušiť, robiť dohady: Tak hádajte, čo je nového. (Heč.) Čo ho tak popudilo! — hádal. (Urb.) Poľan mohol len hádať, čo sa dialo v tureckom pavilóne (Vaj.) Jedni vedeli, prečo ju vedú, druhí hádali. (Taj.)
2. veštiť, predpovedať, čítať osud (poverčivým ľuďom z karát al. inými spôsobmi): h. z karát, h. niekomu z dlane, z ruky;
3. zried. odhadovať: h. od oka; Nikto by mu nebol hádal vyše päťdesiat. (Krno);
opak. hádavať, -a, -ajú;
dok. k 1 uhádnuť
hádať sa, -a, -ajú nedok.
1. (s kým, o čo, o koho i bezpredm.) vadiť sa, hašteriť sa, prieť sa: Ach, čo sa budem s vami hádať. (Stod.) O hlásnika hádajú sa od poludnia. (Tim.) Laco a Števo hádali sa ako vždy. (Jégé)
2. zastar. (o čom) debatovať, diskutovať, dišputovať: V Hodžovej kaplánke radili, hádali sa o veciach vážnych pre slovenský národný život. (Škult.);
opak. hádavať sa
hádať nedok. 1. csl domnievať sa, predpokladať niečo: V ďeďiňe hádaľi, že to šetko viráslo zo zeme, ešťe aj vrchi (Lokca NÁM); Som sebe tag hadal, že tam budze a on tam ňebul (Krásna n. Horn. KOŠ) F. ščil to naňho hádajú (Brodské SKA) - podozrievajú ho 2. strsl usilovať sa zistiť niečo pomocou dôvtipu: Hádaľi ftedi, hádaľi, uhádnuď ňemuohľi (Babín NÁM); Dán ťi dva rázi hádať, uháňňi, čo mán_ruke? (Návojovce TOP) 3. strsl predpovedať budúcnosť, veštiť: Tu bola taká porábäčka, veďela hádať (Krivá DK); Cigánka mi z ruki hádala, že sa vidán za pána (Návojovce TOP)
hádať sa nedok. strsl, trenč vadiť sa, škriepiť sa: Čuo sa toľo hádaťe, či ňie sťe roďina? (Podbiel TRS); Večňe sa hádaľi pre každú somárčinu (Ležiachov MAR); Fše sä hádajú, ket sa vedno (V. Poloma ROŽ); Se mnú sa nemáš co hádac! (V. Rovné BYT)
hádať ndk 1. predpovedať, veštiť: astrologus: kdo z spogenj hwězd hádá (WU 1750); hádat po sstebetu wtačym (KB 1757); z ruki hádagjcy wražci; vaticinium: hadani, prorokowáni (KS 1763); lidem budúce wecy hádal (VP 1764) 2. myslieť, rozmýšľať, uvažovať: myslili smy a hadali, yak bychmy gim prawo vczynili (TOPOĽČANY 1552) 3. robiť dohady, zisťovať dohadom; domnievať sa: oci zazawazali, hadati kazali (KK 1709); conjecto: domnjwám se, hádám, za to držjm, widj sa my, zdá sa my (KS 1763); múžeš hádať, kterího bilo vetšé milováňí (BR 1785); h. sa 1. prieť sa, dohadovať sa; vadiť sa: any slychalj, ze bi se boly kedj s kim o to hadaly (VRCHTEPLÁ 1583); rolu, o kteru gste se hadali dluhi čas mezi sebu (NIŽNÁ 1635); wespolek se bygu, hádagu a žeru (RW 1702) 2. o čom (s kým) dišputovať, diskutovať, debatovať: o ocistcy, odpustkoch z njm se hadal (SC 17. st); společné hádánj anebo disputowánj (BZ 1749); kdiž se počneme hádati o skutkoch božjch (BlR 18. st) 3. proti čomu (v diskusii) odporovať, stavať sa proti: hadáss se proty blúdom modlárskym a ďabelskym (BlR 18. st)