háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;
háďatko -a -tiek s.
1. zdrob. k háďa
2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny
háďatko -ka -tiek s. zdrob.
háďa háďaťa pl. N a A háďatá/hádence G háďat/hádeniec s. ▶ hadie mláďa: ružovkasté h.; hmýriace sa háďatá, hádence; hniezdo háďat, hádeniec; háďatá, hádence vyliezajú z dier; Červenočierne vlasy plazili sa jej ako háďatá po chrbte. [M. Figuli] ▷ zdrob. ↗ háďatko
háďatko -ka -tiek s. 1. zdrob. ▶ malé háďa: klbko háďatiek; Na zápästí mala zlaté hodinky v tvare háďatka. [H. Dvořáková] 2. obyč. pl. háďatká ▶ drobné hlístovce s hadovitým, 1 – 5 mm dlhým telom, z ktorých niektoré napádajú korene rastlín: po napadnutí háďatkom rastlina postupne zakrpatieva, uschýna a odumiera; premnoženie háďatiek; Pohromu na jahodovisku spôsobili háďatká. [NP 1983] □ zool. háďatko cibuľové Ditylenchus allii; háďatko repné Heterodera schachtii; háďatko zemiakové Heterodera roslochiensis
háďa, -aťa, mn. č. -atá/-ence, at/-eniec str.
1. hadie mláďa;
pren. pejor. o ľstivom, neúprimnom dieťati: Či si ty myslíš, že je chcem na týchto prsiach chovať troje hádeniec najväčšej mojej nepriateľky Márie? (Vaj.)
2. nár. vreckovka spletená v podobe hada pri hre na naháňanie;
háďatko, -a, -tiek str.
1. malé háďa;
2. zool. háďatká rad hlíst (Anguillulata): h. repné škodca cukrovej repy; h. pšeničné škodca pšenice
háďatko p. háďa