Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

háďatko -a -tiek s.

1. zdrob. k háďa

2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny

háďa háďaťa pl. N a A háďatá/hádence G háďat/hádeniec I háďatami/hádencami s.

háďa háďaťa pl. N a A háďatá/hádence G háďat/hádeniec s. ▶ hadie mláďa: ružovkasté h.; hmýriace sa háďatá, hádence; hniezdo háďat, hádeniec; háďatá, hádence vyliezajú z dier; Červenočierne vlasy plazili sa jej ako háďatá po chrbte. [M. Figuli] ▷ zdrob. ↗ háďatko

háďa, -aťa, mn. č. -atá/-ence, at/-eniec str.

1. hadie mláďa;

pren. pejor. o ľstivom, neúprimnom dieťati: Či si ty myslíš, že je chcem na týchto prsiach chovať troje hádeniec najväčšej mojej nepriateľky Márie? (Vaj.)

2. nár. vreckovka spletená v podobe hada pri hre na naháňanie;

háďatko, -a, -tiek str.

1. malé háďa;

2. zool. háďatká rad hlíst (Anguillulata): h. repné škodca cukrovej repy; h. pšeničné škodca pšenice

háďa s.
1. strsl, strenč hadie mláďa: Ešte aj vo voďe plávalo háďä (Krivá DK); Našli sme kupko hádzeňiec (Prosné PB)
2. čiast. strsl, strenč expr. zlé, zlomyseľné dieťa, falošná, úlisná osoba: Ešťe aj to háďa skali po mňe hádzalo! (Ležiachov MAR); Ďeže bi sa človeg ňebáu̯ aj takieho háďäťä, keď je plaňina! (Podbiel TRS); To je poriadné hádza, tá moja baba! (Prosné PB)

háďa s dem mláďa hada, hadík: ked sme mu (dieťaťu) na hrdlo chceli viazat, tak škalo gako haďa (S. ĽUPČA 1732)