guvernér -a m. vysoký správny úradník: g. banky, g-i amerických štátov; g. kolónie miestodržiteľ;
guvernérsky príd.
guvernér [-n-] -ra pl. N -ri m.
guvernér [-n-] -ra pl. N -ri m. ⟨fr.⟩ 1. ▶ najvyšší správny úradník v členských štátoch federácie, v bývalých kolóniách a pod.: guvernéri amerických štátov; generálny g. britského domínia; g. provincie, kolónie miestodržiteľ, správca; funkcia, post guvernéra 2. ▶ najvyšší predstaviteľ, riaditeľ centrálnej banky: g. Národnej banky ▷ guvernérik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: Bezo mňa by bol Bill guvernérikom v Arkansase. [Pc 1996]; guvernérka -ky -rok ž.
guvernér -a m. (guvernérka -y ž.) ‹f›
1. najvyšší správny úradník vo vyššej správnej územnej jednotke (napr. v členských štátoch niektorých federácií, v bývalých kolóniách a i.): g. štátu New York; kalifornský g.; g. provincie; – generálny g. (Austrálie)
2. generálny riaditeľ, prezident centrálnej banky;
guvernérsky príd.: g. úrad;
guvernérstvo -a s.
guvernér p. riaditeľ
riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos
guvernér, -a m.
1. vysoký úradník, správca nejakého územia, napr. v kolóniách;
2. zastar. riaditeľ štátnej banky;
guvernérstvo, -a str. úrad, hodnosť guvernéra