gulag -u m. býv. sovietsky pracovný trestanecký tábor: žiť na Sibíri v g-u
gulag -gu pl. N -gy m.
gulag -gu pl. N -gy m. ⟨rus. +Glavnoje upravlenije lagerej+⟩ 1. iba sg. ▶ hlavná správa táborov nútených prác ministerstva vnútra (NKVD) v ZSSR (v r. 1934 – 1956) 2. ▶ pracovný a trestanecký tábor, väzenie (v bývalom Sovietskom zväze v období stalinizmu i neskôr najmä pre politických väzňov, odporcov komunistického režimu): ruské, sibírske gulagy; náčelník gulagu; odvliecť niekoho do gulagu; neprežiť pobyt v gulagu; Osemnásť miliónov sovietskych občanov zahynulo v koncentračných táboroch i neskôr po vojne v stalinských gulagoch. [Pd 1994]
gulag -u m. ‹r: Glavnoje upravlenije lagerej› (pôvodne v bývalom ZSSR za stalinizmu) pracovný trestanecký tábor; pren. symbol stalinskej hrôzovlády
gulag p. koncentrák
koncentrák hovor. koncentračný tábor • subšt. láger (najmä v nemeckom prostredí) • gulag (v sovietskom prostredí)