grunt -u m.
1. hovor. základ, fundament
2. zastaráv. gazdovské pozemky; gazdovstvo (význ. 1): gazdoval na otcovskom g-e
● mať dobrý g. byť (telesne) zdravý; (robiť niečo) od g-u, z g-u dôkladne
grunt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
grunt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨nem.⟩ 1. hovor. ▶ to, z čoho sa vychádza, základ, podstata, fundament: polievka je g. polievka je základom obeda, je prospešná pre organizmus; g. samotnej veci; myšlienkový grunt kapitoly [J. Smrek] 2. zastaráv. ▶ gazdovský majetok, gazdovstvo (staviská, pôda, pozemky): otcovský, rodičovský, rodný g.; sedliacky g.; zdediť g. po rodičoch; gazdoval na otcovom grunte; Chlápä vyrástlo, a keďže na grunte nemali miesta, poslali ho za chlebíkom ďalej. [M. Urban]; Bol rád, že jeho deti sú pokope na jeho grunte, v jeho dome. [R. Sloboda]; Ľudia, ktorí celý život dreli na svojom grunte, ťažko pochopia, prečo by k nim mali chodiť nejakí turisti. [Sme 1997] 3. zastaráv. ▶ stavebný pozemok: 100-árový g. 4. zastaráv. ▶ základy domu: podmokajúci g.; vykopať g., grunty; z domu ostal iba g.; Do krčmy udrel horúci hrom a zhoreli aj grunty. [P. Kováčik] ◘ fraz. mať dobrý grunt byť (telesne) zdravý; od gruntu al. z gruntu al. do gruntu od základu, celkom, úplne: od gruntu zmeniť svoj život; postaviť z gruntu novú stanicu; všetko do gruntu zhorelo; začať od gruntu od samého začiatku ▷ gruntík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2 – 4
grunt -u m. ‹n›
1. hovor. hlavná, najdôležitejšia zložka niečoho, základ, podstata, jadro:
● (robiť niečo) od g-u, z g-u dôkladne
2. hovor. základy (stavby): dom vyhorel až do g-u
3. zastar. gazdovské pozemky, gazdovstvo
gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvo • zastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvor • zastaráv. grunt: pracovať na grunte • kniž.: usadlosť • osadlosť: roľnícka usadlosť • farma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farma • ranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)
grunt 1. p. základ 1 2. p. gazdovstvo 3. p. pole 1
pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom
2. p. chotár 3. p. oblasť 2
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
grunt, -u m.
1. gazdovský majetok, pozemky, role (obyč. i s domom); gazdovstvo: Žil na jej a na materinskom peknom grunte. (Taj.) Paholčil na veľkom grunte. (Gab.); na vlastnom grunte je pánom (Hor.); (domkárova dcéra) prišla do gruntu (Vaj.) na majetok, do gazdovstva;
2. ľud. stavebný pozemok: Stará škola stojí na zaplakanie. Ani kúpiť to nikto nechce, lebo nieto gruntu pod ňu. (Taj.)
3. ľud. základy domu: Jedna (bašta) zrovnaná je so zemou a ostal iba grunt. (Kuk.) Však slabne (väznica) v gruntoch. (Žáry)
4. hovor. základ, fundament
● od gruntu, do gruntu, z gruntu od základu, celkom, v podstate, dôkladne: Stavali sme, ľaľa, všetko od gruntu. (Kuk.) Za noc sa zmenilo vo mne všetko od gruntu. (Stod.) Myslíš, že ty mňa znáš? Celkom do gruntu? (Kuk.) Svet je skazený do gruntu. (Tim.); ich kritika je z gruntu falošná (A. Mat.); mať dobrý g. byť zdravý, telesne zdatný;
gruntík, -a m. zdrob. expr.
grunt m. 1. csl základ, podstata: To je grunt, koj se slanini naješ (Revúca); Ríče sa, že poléfka je grunt, ale dzeci ju ídat nescú (Kúty SKA) F. robid od gruntu (Vaďovce MYJ, Brestovany TRN), stavaď od gruntu (Čierny Balog BRE) - od začiatku, základu; prerobiď z gruntu (Ban. Belá BŠ) - všetko prepracovať, vymeniť; viedzet z gruntu (Brodské SKA) - dôkladne, všetko; zhorieď do gruntu (Hor. Lehota DK), zhoredz do gruntu (Margecany GEL) - úplne, do základov; je dobrého gruntu, preto je takí dobrí chlap (Turá Lúka MYJ), keď má človeg dobrí grunt, vidrží aj na šibenici (Prochot NB) - je zdravý, zdatný, odolá všetkému 2. zsl podklad (o látke, farbe, malte ap.): Len ti (výšivky), keré mali biélé kveti a čiérní grunt (Adamovce TRČ); grunt (Kys. N. Mesto, Malacky) 3. zvol, hont, záh, modr často mn. č. vyhĺbenina na základy stavby aj samy základy: Najprú sa misia grunti vikopat (St. Hory BB); Grund na dom má už vikopaní (Hliník n. Hron. NB); Staviat sa začína tím, že sa vikopú grunti; do gruntú dáme hodňe betónu a kameňe, abi boli pevné (Skalica); Tá hnojnica s teho (hnojiska) vitekala do gruntu (Jur p. Brat. BRA); grunt (Turíčky LUČ) 4. csl gazdovstvo s príslušenstvom (dom, zem), gazdovský majetok: Ďeďiu̯ son grunt po roďičoch (Sučany MAR); S toľkieho gruntu aňi ľen zemički jej ňedaľi (Dol. Lehota DK); Že či bi som ja išiou̯ sťato zo suchiho gruntu na kraj ďeďiňe, že tu máž aj vodu dobrú a tam ňieto (Môlča BB); Poručeu̯ celí grunt sinovi a ďóke nahau̯ na víplatu (Prochot NB); Grunt, to dvacačtiri holdou aľebo štiri štvrťe (Kalinovo LUČ); Poschojeľi zme sa aj ze tríh gruntvo ako jenna roďina (Čičmany ŽIL); To ňeňi sellák, čo gruntu ňemá (Kubrica TRČ); Len falanguvav, ništ nerobev, nuš tak pošóv jeho grunt (Červeník HLO); Dobre mu je, ked má teho gruntu (Jablonové MAL); Ostau̯ gazdovat na rodičofském grunce (Stupava BRA); Na tim grunce eśče muj dzeda bivaľi (Torysa SAB); Maja tam dajaki grunt (Sveržov BAR) 5. (stavebný) pozemok: Mán dva grunti pod dom (Hrušové NMV); Ket si budeme staviat na našem grunťe, ňikoho po tem ňic néňi, de si dáme materijál (Skalica) 6. vgem, vsl nov. usadenina z čiernej kávy na dne nádoby: Kava bula upalena aj z jarcu a bula cigorija, na spotku se usedne grunt (Vyš. Slaná ROŽ); Viľej grunt s čarnej kavi! (Spiš. Štvrtok LVO); Šicko vipil i z gruntem (Dl. Lúka BAR); F tim harčku ot kaveho ostal sami grunt (Petrovany PRE)
grunt [gr-, kr-] m nem 1. zem, pôda: grunt gest piskowity a lachky (WL 1789); nikdi ňeseg do mokrgeho gruntu (PR 18. st) 2. gazdovský majetok, hospodárska usadlosť: ostatni sedlaci toliko polovice gruntu užívaji (BOJNICE 1614 U2); z gruntu wyplaczen gest naystarssy bratr; na neho prinalezy otcowskeho gruntu polowyc (TURANY 1621); musime sve grunty na pusto zanechat (BYTČICA 1691 LP); dedičný, írečitý g. zdedený al. získaný do trvalého používania: w mych wlastnich a diedicznych gruntech (s. l. 1585); grunty urecžite prinaležegu panu ispanowy (TRENČÍN 1679) F. stáť, sedieť na/v g-e hospodáriť: sedel na krunte czyzem (ĎURČINÁ 1565); nas juž nestoji na gruntech len toliko tricat (V. LOVČA 18. st LP); sadnúť na g. prevziať hospodárstvo: bratr mog chtiel na gruntth mog sednutj (ŽILINA 1569); zísť z g-u opustiť hospodárstvo: bez chiru a wedomga pana z gruntu zešli (BORČICE 1686); ustanoviť koho na g. určiť niekoho za dedičného hospodára: ustanowyti (syna) na grunt (TURANY 1604); prijímať koho na g. brať niekoho za spoluužívateľa: prygjmal (zaťa) na swůg krunt (TURANY 1604); pustiť g. na írek dať pozemok do trvalého používania: pustila swobodne na urok grunth (TURANY 1626); pozhadzovať koho z g-ov zbaviť niekoho práva užívať pozemky: biskup grunty odňal na svu stranu do arendy a gazdov poshadzuval s gruntov (SKAČANY 1773 LP); vybiť koho z g-u vyplatiť niekoho z hospodárstva: sestry wsseczky try gsu s teho grunthu oddelene a wybytte (ĎURČINÁ 1551) 3. stavebný pozemok: na tomto grunthie postawit gemu chalupu dopustil (ŽILINA 1594); predala szem swoy grund domowy (BARDEJOV 1693); extruere aedificium in alieno: na ginssem grúnťe stawati (KS 1763) F. osadiť sa na g. získať meštianstvo kúpou al. postavením domu: dokud se neoženy a na grund neosadi (CA 18. st) 4. základy domu: vdelaly grund na spital (BÁTOVCE 1601); murař zaklada grunt (OP 1685); kopat grunty a stawat stawanga (KP 18. st); x. pren s. Peter a s. Pawel bil grunt a zaklad celeho stawenj cyrkewniho (OKOLIČNÉ 1771) 5. dno, spodok, spodná čast: abyssus: propast bez gruntu (HD 1706-07); ržepu z gruntom witahalj (Č. BREZOVÁ 1727) s koreňom; (víno) michag dobre až do gruntu (Kal 18. st) 6. základ, podstata: basis: grund, základ (FO 1737); laska gestit grunt a základ štestj lidskeho (HRANOVNICA 18. st); tato zem ge gruntem welike urodj (KCS 18. st); x. pren ze srdce gruntu wolam w sweg uskosty, Pane (KK 1709) z hĺbky srdca F. do g-u, z g-u celkom, úplne, načisto: rotthaus nass miestky gest do gruntu zboreny (P. ĽUPČA 1566); zahogi se z gruntu (RT 17. st); excindo: z gruntu do gruntu kazym (WU 1750) 7. príčina, dôvod: beze wsseho gruntu a prawdy swatu cirkew hany (ŠV 1675); w lidských wěcech nic stálého nenj, což já pewnými grunty potwrdjm (StN 1786); Astrabea bez wsseho gruntu podozrenliwosty pred kralem zle obstogj (PT 1796); -ový príd k 2: czo se dotycze domu gruntoweho a gyneho statku, to poruczugi vrzadu mesta Zyliny (ŽILINA 1569); tal gruntowj (KRUPINA 17. st); subst -ové [-ô] s: odmena murárom za postavenie základov domu: dalj sme murarom gruntowuo wina d 48 (KRUPINA 1695); -ík, -íček dem k 2: gruntyk swog odkupyly (MARTIN 1619); syroty gruntičky muozu powymyenat (s. l. 18. st); k 3: gruntiku domoweho (ŽILINA 1561)