grobian -a m. nevychovaný, hrubý človek, surovec, nevychovanec, gadžo;
grobianka -y -nok ž.;
grobiansky príd. i prísl.: g. človek; g. sa správať;
grobianstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. ku grobian
2. hrubosť (význ. 2): ubližovať cestujúcim g-om
grobian -na pl. N -ni m.
grobian -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ ▶ hrubý, nevychovaný, surový človek; syn. nevychovanec, neokresanec, surovec: správať sa ako g.; Vysvitlo, že to nie je chudák, ale obyčajný, sprostý grobian. [M. Urban]; Mrzelo by ma, keby sa stal z teba grobian. [V. Šikula]; Zať bol niekedy grobian, vysmieval sa z jej jemných spôsobov. [Vč 1977] ▷ grobianisko -ka pl. N -ká G -nísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: ty g. jeden!; grobianka -ky -nok ž.
grobian -a m. (grobianka -y ž.) ‹n› hrubý, (v správaní) veľmi nezdvorilý a (v konaní) až surový človek, surovec;
grobiansky1 príd. g-e správanie;
grobiansky2 prísl.: g. sa zachovať;
grobianstvo -a s.
bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivci • opovážlivec • dotieravec • trúfalec • trúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robí • hovor.: drzáň • drzák: takého drzáňa si ešte nevidel • nevychovanec • expr.: neokresanec • neotesanec • grobian • hovor. expr.: neogabanec • neokrôchanec • pejor.: odroň • chrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy) • nehanebník • nehanblivec • hovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti) • subšt. hulvát
grobian p. surovec, bezočivec, nevychovanec
násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan • surovec • ukrutník • kniž. hrubec (Tatarka) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbar • rabiát • rabiátnik • subšt. hulvát
nevychovanec nevychovaný, neslušný človek • neslušník • expr.: neotesanec • neokresanec • grobian • gadžo • ošúchanec (Figuli) • otresk (Jesenská) • hovor. expr.: nemóresník • neohrabanec • neokrôchanec • neogabanec • pejor.: chrapúň • odroň • chruňo • primitív • hovor. pejor.: sedliak • odzgoň (Kukučín) • odzgáň (Jesenská)
p. aj bezočivec
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
grobian, -a m. neúctivý, hrubý, surový človek;
grobianka, -y, -nok ž.;
grobiansky príd. i prísl.: g. človek, g-e správanie; g. vynadať;
grobianstvo, -a str. hrubosť, surovosť; hrubé, surové správanie;
grobianisko, -a str. i m. zvel.
grobian m. (grobijáň) csl hrubý, surový človek (i ako nadávka): To je grobiaň človek, do každého sa priberá (Košťany n. Tur. MAR); Takí grobijan nevie inšuo hibe nagrobijanit (St. Hory BB); Akí to grobija̋n tod noví horár! (Nandraž REV); Sa mi ňeco naubližovau̯, ten grobiján (Kuchyňa MAL); Hrube len hu odhovárali, že je grobiján, pije, ale ňepomáhalo (Lapáš NIT); Ti mi buďeš papulovať, grobijáň grobijáňski?! (Kšinná BÁN); Taki mi bul grobijan, že som ucekla (V. Šariš PRE); Aľe ju zbiel, grobijan jeden! (Žakarovce GEL); Ked je hlop hrubi, ta je grobjan (Smižany SNV); grobianka ž.: Je ona veliká grobijánka (Bánovce n. Bebr.); grobija̋nka (Revúca); grobianisko m. zvel. expr.: Hájnig bóv grobijánisko, nižd ludom nedopráv (Bučany HLO); grboja̋nisko (Revúca); grobijaňisko (Žalobín VRN)
grobian m nem neúctivý, hrubý človek, surovec: grobiana nemiluge, kdo ge w mrawoch zdrawy (GV 1755); instansowy do panhartou a grobianou nadal ((BYTČA) 1773); -sky príd: mrawy grobyanske (GP 1782); po g-sky prísl výraz: crasse stolide: po grobiansky (LD 18. st); -sky prísl: grobganski mluwy (CA 18. st); -stvo [-o, -í] s neúctivosť: pokorne prosim, aby memu grobianstwy neraczily met za zle (N. PRAVNO 1723); grobianstwa neukazug k žadneg osobe (GV 1755)