granát1 -u m. druh munície plnenej výbušninou, kt. exploduje pri náraze: delostrelecký, ručný g., hodiť g.;
granátový1 príd.
granát2 -u m. tmavočervený polodrahokam: české g-y;
granátový2 príd.: g. šperk; g-á farba červená ako granát; g-é jablko plod granátovníka
granát -tu pl. N -ty m.
granát1 -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ 1. miner. ▶ bezfarebný al. rôzne sfarbený priehľadný al. nepriehľadný nerast so skleným leskom, podvojný kremičitan dvojmocných (vápnik, horčík, železo, mangán) a trojmocných prvkov (hliník, železo, chróm): červený, oranžovočervený, hnedý g.; zvetrané granáty; ložiská granátov; český g. polodrahokam krvavočervenej farby, pyrop 2. ▶ priehľadná odroda tohto nerastu, obyč. tmavočervenej farby, využívaná ako drahokam al. polodrahokam: náhrdelník z granátov; kalich zdobený granátmi; Pani mala sivé šaty zapnuté pri krku brošňou s červenými granátmi. [J. Gavalcová] ▷ granátik -ka pl. N -ky m. zdrob.: sklené granátiky; prsteň s červeným granátikom; Anna si pripla na vlasy zelené granátiky. [H. Zelinová]; Červené očká im [myšiam] horeli ako granátiky. [R. Moric]
granát2 -tu pl. N -ty m. ⟨tal.⟩ ▶ druh munície plnený výbušninou, ktorá exploduje po vzplanutí rozbušky, pričom črepiny tlakovou vlnou ničia cieľ: ostrý, ručný g.; delostrelecký, mínometný, protitankový g.; časovaný, trieštivý g.; dymový g.; smrtiaci g.; g. samovražedného atentátnika; odistiť, hodiť g.; výbuch, črepiny granátu; na mesto dopadlo vyše tisíc granátov; šport. hod granátom branná disciplína, pri ktorej sa používa atrapa granátu z plastickej látky s hmotnosťou 350 g
granát1 -u m. ‹t› druh munície vyplnený výbušninou, ktorá po iniciácii roztrhá obal a črepiny s tlakovou vlnou ničia cieľ: ručné, delostrelecké g-y; hod g-om branná disciplína, pri ktorej sa používajú atrapy tejto munície;
granát2 -u m. ‹l› miner. kockový nerast, podvojný kremičitan rôznych prvkov, z nich niektoré druhy sa brúsia a používajú ako kamene do šperkov: český g. ohnivočervený druh, pyrop
granát1, -u m. voj. delová strela vybuchujúca pri náraze; ručný g. munícia vrhaná ručne, vybuchujúca po dopadnutí al. v určenom čase: nárazový, pancierový g.; hádzať, vrhať g-y; vrh g-om;
granátový príd.: g. náboj, g. výbuch
granát2, -u m. min. drahý kameň krvavočervenej farby: české g-y;
granátový príd.
1. zhotovený z granátu, zdobený granátmi: g. šperk, náramok;
2. červený ako granát: g-á farba, g-é sklo; g-é jablko plod granátovníka;
granátik, -a m. zdrob. expr.
granát1 m. 1. drahý kameň al. sklená perla živej červenej farby: granát (Blažovce MAR); granáti (Lukáčovce HLO) 2. sklár. tmavočervená farba na farbenie sklených výrobkov: granát (Málinec LUČ) 3. krmovina vika, bot. vika siata (Vicia sativa): granát (Bobot BÁN)
granát2 m. csl delostrelecký náboj; druh ručne vrhaného streliva vybuchujúceho najmä pri náraze: Keď mu ňeotvori, hoďí graná_do dverí a otvoria sa (Kľak NB); Šakovag vraveľi, že to bou̯ granát, že mína to bola (V. Lom MK); Na zákopi strielali granáti (Návojovce TOP); Kec com bránil poc cejbu, ležal tan granát, ale medzi tima zubma nevibuchól (Brestovany TRN) L. ruční granát (Podmanín PB)
granát m lat 1. min drahokam krvavočervenej farby, pyrop: (čepiec) s buglarmy a z granaty (PRAZNOV 1630); drahe kamenj gako rubinty, smaragdi a granaty (RT 17. st) 2. bot plod granátovníka púnskeho Punica granatum: z kyselých granatu zoft (TT 1745); apyrinus: sládky granát (KS 1763) 3. voj druh výbušnej delovej gule: nepritel granaty a kulami ohniwimy strila (CO 17. st); nalezli nassi w leženj tureckém deset tisýc granát (SH 1786) 4. druh drahej tkaniny: kus granatu wycze než ryf (PRAZNOV 1630); granat a hedbawny material (SK 1697); -ový príd k 1: granatoweg barwy sukeny lagblik (Kur 18. st) krvavočervenej; k 2: malum punicum: granatowe gablka (NH 18. st); k 4: mentek granatowy fialkoweg farby (NECPALY 1673); -ik, -ok dem 1. k 1: czepecz zlatý s šestohrannými granatký (TRENČÍN 1613); na hrdlo granatkuw spolu s perlamy zmiessanych raduw no 7 (KRUPINA 1691); gednú častku granatjkuw russtug (OCh 17. st) 2. pomn náhrdelník al. náramok z granátikov: na každy den granatky cserne (KRUPINA 1709)