gramatika, -y, -tík ž.
1. (bez mn. č.) časť vedy o jazyku zahrnujúca morfológiu a syntax (náuku o tvorení a obmieňaní slov a náuku o stavbe vety): popisná, historická g.;
2. kniha obsahujúca gramatické poučky: školská, normatívna g.;
3. (bez mn. č.) zastar. tretia trieda starej latinskej strednej školy;
4. (bez mn. č.) ľud. žart. pálenka: S medom je veru gramatika dobrá. (Kuk.);
gramatický príd.: g. rozbor, g-á chyba, g-é pravidlo; g. rod, g-á osoba, g-é číslo; poet. g. rým v ktorom sa rýmujú iba koncovky, planý;
gramaticky prísl.: g. správny;
gramatikálny príd. zastar. gramatický