Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

grajciar -a L -i mn. -e m.

1. čiastková peňaž. jednotka a platidlo v Rakúsko-Uhorsku

2. hovor. malý peniaz

3. obyč. mn. grajciare hovor. peniaze vôbec

nemať ani g., g-a byť bez peňazí; nestojí to ani za g. je to bezcenné; do (posledného) g-a všetko (napr. zaplatiť);

grajciarový príd.: g-á zbierka pri zakladaní Matice slovenskej; g-é výdavky malé;

grajciarik -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
grajciar ‑a L ‑i mn. ‑e m.; grajciarový; grajciarik ‑a m.

grajciar -ra L -ri pl. N -re m.

Grajciar -ra L -ri m.

časť obce Haniska v okrese Košice-okolie;

Grajciarčan -na pl. N -nia m.;

Grajciarčanka -ky -niek ž.;

grajciarsky -ka -ke príd.


grajciar -ra L -ri pl. N -re m. ⟨nem.⟩ 1. hist. ▶ drobná strieborná, neskôr (od r. 1760) medená minca; čiastková peňažná jednotka a platidlo v Habsburskej monarchii: strieborné grajciare; medený g.; g. Leopolda I.; razenie grajciarov; Na oldomáš sa strovilo za 2 zlatky a 31 grajciarov. [A. Baláž]; Bola to odvaha vydať sa s kúskom osúcha, sušenými slivkami a niekoľkými grajciarmi na takú cestu. [V. Ferko]; V krompašských železiarňach bola v roku 1867 denná mzda majstrov od 78 grajciarov po 1 zlatku. [VNK 2002]
2. hovor. zastar.peniaz malej hodnoty, halier: No ani len grajciar za takú dôkladnú robotu, ba ešte ho majster aj hocikedy zbil. [V. Šikula]; Tá žena ani za grajciar cukríkov nekúpila deťom v meste. [L. Ťažký]
3. obyč. pl. grajciare hovor. zastar.peniaze vôbec, groše: zarobiť pár grajciarov; míňať, priniesť domov zarobené grajciare
fraz. expr. dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať al. za grajciar poženie aj voš cez horu/blchu cez mesto je veľmi lakomý; do [posledného] grajciara [zaplatiť, minúť] všetko; nemá rozumu ani za grajciar je hlúpy; nemať ani grajciar/grajciara byť bez peňazí; nestojí to ani za grajciar je to bezcenné; triasť sa za grajciarom byť veľmi lakomý; zbierať grajciar ku grajciaru sporiť po troche
grajciarik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2, 3: zbierať grajciariky na dobročinné ciele [KŽ 1966]; Tu, medzi najvzácnejšími vecami, opatroval som aj handričku s našetrenými grajciarikmi. [R. Moric]

grajciar -a m. ‹n›

1. hist. podielová menová jednotka v bývalom Rakúsku pred zavedením korunovej meny; stotina zlatého

2. staršie hovor. expr. malý peniaz al. malá peňažitá čiastka:

nemať ani g. byť bez peňazí; nemať ani za g. rozumu byť hlúpy;

grajciarový príd.: g. tovar lacný; g-é úspory pren. expr. nepatrné, malé

grajciar p. peniaz 1, halier


halier stý diel koruny; malý peniaz vôbec • hovor. expr. grajciar: nemám ani halier, grajciarzastar. filier (maď.)


peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, minceštátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnotypäták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: grošgrajciar: nemám ani groš, ani grajciarzastar. moneta

2. p. peniaze

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

grajciar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e, -ov m.

1. zastar. drobný peniaz, stý diel zlatky v býv. Rakúsko-Uhorsku;

2. hovor. expr. malý, drobný peniaz; peniaze vôbec: Človek veru niekedy celý mesiac nevidí grajciara (Al.) nedostane peniaze; Števo sa s grajciarmi neukázal. (Jil.) s peniazmi. Kto je ku grajciaru stvorený, ten ku grošu nikdy nepríde (Kal.) o chudobných ľuďoch.

zbierať g. ku g-u šetriť po malých čiastkach; nemá ani g-a je celkom bez peňazí; triasť sa za g-om byť veľmi lakomý; nestojí ani za g. za nič (o niečom zlom, bezcennom); do (posledného) g-a všetko, do haliera (napr. zaplatiť); nemá rozumu ani za g. je hlúpy; Nemá smelosti ani za grajciar (Kal.) je zbabelý;

grajciarový príd. stojaci grajciar: g-é noviny (Al.);

grajciarik, -a m. zdrob. expr.

grajciar m. (grajcier, grajcér, grejcár, krajciar)
1. csl drobný peniaz predprevratovej meny, naposledy dvojhaliernik: Ňeviem, či to bou̯ grajciar, či to bou̯ filier (Niž. Boca LM); To starí naši spomínaľi grajciare, zlatke (Devičie KRU); Jej son si kúpeu̯ za grajcár dobruo chľeba (Turíčky LUČ); Za Rakúska zme počítali na grajciare (Návojovce TOP); Tak sem virobil na tíden še_zlatích šesdesat grajcarú (Dúbravka BRA); To bolo decové, po štiri grajcare boli tí flaščički (Brestovany TRN); Verdunek pálená stáv tri grajcare pret prvú vojnu (M. Zálužie NIT); Grajcar mal napisane „dve`` (Dl. Lúka BAR); krajciar (Jamník LM)
L. seďem ďeťí za grajciar (Prievidza) - názov pozdĺžneho medovníka s obrázkom siedmich bábätiek
2. csl drobný peniaz, príp. peniaze všeobecne: Posielali po pár tíh grajciarov (Likavka RUŽ); F kapseľki ňič, jesťi son kceu̯, grajcáre ňemán (Málinec LUČ); Stálo to pár grajcarí ten lévniček, a ždi je to treba (Brestovany TRN); Stracila son grajcare, preto som niž nekúpila (Šípkové PIE); Kebi ja mal grajcare, ta bim kupil (Sabinov)
F. ňemám aňi len grajcára (Bánovce n. Bebr.) - som celkom bez peňazí; vi śe už zbuľi grajciarou (M. Zalužice MCH) - už ste nakúpili; neni to honné ani grajcar (Bučany HLO); ňestoji to aňi grajcar (Torysa SAB) - je to bezcenné, bez hodnoty; za tvojo sľubi nedám aňi zlámaní grajciar (Rim. Píla RS) - neverím ti; ňima aňi za grajcar pocľivosci (Dl. Lúka BAR) - je nestatočný človek; za grajcar bi sebe dal koľena vertac (Terňa SAB), za grajcar bi veš do Prahi hnau̯ (Brodské SKA) - je veľmi lakomý; tria_sa za grajciarom (Rim. Píla RS) - nerád vydávať peniaze; rozrucuje śe jag dva grajcare v miešku (Studenec LVO) - neodôvodnene sa vystatuje; plany grajcar śe ňigda ňestraci (Humenné) - niktošovi sa nič nestane; poznám ho jak starí grajcar (Stráže n. Myj. SEN) - veľmi dobre; u toho sa grajciar ňesplesňie (Rim. Píla RS) - hneď minie peniaze; pétok, svétok, a grajcéra ňit (Mur. Dl. Lúka REV) - nikdy nieto peňazí; gazdu robel grajcar a gazďinú korunka (Újazd TRČ) - gazda šetril od grajciara a gazdiná vládla peniazmi; grajciarik m. zdrob. expr. k 2: Choďila som bosá, grajciarik som si sáňala a ťeraz ňemám ňič (Niž. Boca LM); Grajcárika v dome ňemaľi (Rovňany LUČ)
F. ke_ca tam vidáš, muožeš ňemaď pozohíbanieho gräjcärika (Dlhá n. Or. DK) - budeš bez peňazí, nebudeš mať nič; grajciarček m. zdrob. expr. k 2: Dajte nán grajcarčeg lebo dva, šag ván to pambenko požehná (Brestovany TRN)


grejcár p. grajciar


krajciar p. grajciar

grajciar [graj-, grej-, kraj-, krej-; -iar, -ár, -ír] m nem
1. drobná strieborná, neskôr medená minca, v priemere 1/60 rýnskeho zlatého: dwatczat grosy aneb sesdesat gragczarou (NOROVCE 1739); čtrnást německých kregcáru (WU 1750); stater: tricet gragcarúw, púl zlatého (KS 1763)
2. drobný peniaz vôbec: bude pit, zakjal len geden kragcgar bude mat ((BYTČA) 17. st); hrissnjk neni hoden, abi mu remeslo a prace gedneho grajcara prinesli (SJ 18. st)
F. nedať, nebyť dlžen ani g. celkom nič, nijaké peniaze: ani grajcar nam nedali (Ľ. ULICA 1774 LP); gemu anj grajczjara nebil dlužen ((BYTČA) 1774); pagačky welike gako graycar (RTA 17. st); -ový príd v cene 1 grajciara: swjecz grajcarowých (ŽILINA 1700-02); kregczaroweg žiemlicžky (KuK 18. st)


grejcar p. grajciar


krajciar p. grajciar

grajciar
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) grajciar
G (bez) grajciara
D (ku) grajciaru
A (vidím) grajciar
L (o) grajciari
I (s) grajciarom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) grajciare
G (bez) grajciarov
D (ku) grajciarom
A (vidím) grajciare
L (o) grajciaroch
I (s) grajciarmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko GRAJCIAR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 185×, celkový počet lokalít: 57, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NECPALY, okr. MARTIN – 15×;
LOMNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 10×;
BYSTRIČKA, okr. MARTIN – 8×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 8×;
HONTIANSKE NEMCE, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 7×;
LEOPOLDOV, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 7×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 7×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 6×;
KOZELNÍK, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 6×;
MARTIN, okr. MARTIN – 6×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu