grúň -a m. nezalesnené horské úbočie: skalnatý g., ovce sa pasú na g-och
grúň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
grúň -ňa pl. N -ne G -ňov m. ⟨rum.⟩ ▶ nezalesnené horské úbočie, stráň: strmý, skalnatý g.; ovce sa pasú na grúňoch; chodiť po grúňoch ▷ grúnik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Kráčali sme opatrne hore grúnikom. [Z. Dônčová]
Ostrý Grúň Ostrého Grúňa L Ostrom Grúni m.
obec na strednom Slovensku v Žarnovickom okrese severozápadne od Žarnovice;
Ostrogrúnčan, Grúnčan -na pl. N -nia m.;
Ostrogrúnčanka, Grúnčanka -ky -niek ž.;
ostrogrúnsky, grúnsky -ka -ke príd.
grúň p. svah
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
grúň, -a m. príkra, skalnatá stráň, horské úbočie: holé, skalnaté g-e; ísť, kráčať hore g-om; vyhnať ovce na g. (Fr. Kráľ);
grúnik, -a m. zdrob.
grúnik p. grúň
grúň m. strsl, trenč kopec, strmá stráň: Išľi po grúňoch (Nolčovo MAR); Ide kosid na grún (St. Hory BB); Na grúnoch se óvce pasú (Nandraž REV); grúň (Dol. Lehota DK, Papradno PB); grún (Bošáca TRČ); grúnik m. (gruonik) zdrob.: Na gruoniku zme sa radi sánkovali (Val. Dubová DK); grúňik (Kaľamenová MAR); grúnik (St. Hory BB, Revúca)
grúň [gr-, hr-] m rum skalnatá stráň, horské úbočie: s toho grunju se spustiwsse (ORAVA 1667); ubotsi, hruni, rolye sz krasznim urodzajom (DŽ 1752); pod grúňom byla hustegssja chrast (KRPEĽANY 1761); -ik [grú-, gró-] dem: chotar držaly odtud dolu gronikom (PREDMIER 1601); luky kosiewaly až po grunik (LIPTOV 1772)
hrun p. grúň