gróf -a m. príslušník vyššej šľachty;
grófka -y -fok ž.;
grófsky príd. i prísl.: g. titul;
grófstvo -a -tiev s. územie patriace grófovi; vo Veľkej Británii správna jednotka
grófsky -ka -ke príd.
grófsky prísl.
grófsky1 -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s grófom; patriaci grófovi: g. pôvod, stav; udeliť g. titul niekomu; grófske rody; grófska rodina; grófska dcéra; g. kaštieľ, erb; grófske sídlo; g. komorník, sluha ◘ fraz. grófska odmena bohatá, štedrá
grófsky2 prísl. ▶ príznačne, charakteristicky pre grófa, ako gróf: g. sa správať
gróf -a m. ‹n› (grófka -y ž.)
1. hist. pôvodne titul vysokého kráľovského úradníka vo Franskej ríši, postupne stavovské označenie, dedičný titul šľachtického rodu
2. príslušník šľachty, šľachtic;
grófsky1 príd.: g. titul;
grófsky2 prísl.
gróf, -a m. vyšší šľachtic za feudalizmu;
grófka, -y, -fok ž.;
grófsky príd. i prísl.: g. titul, g. sluha, g. kaštieľ
● hovor. g-a odmena bohatá; g. sa odmeniť bohato;
grófstvo, -a, -tiev str.
1. územie patriace grófovi;
2. (bez mn. č.) grófsky titul;
grófik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
grófsky príd. csl patriaci grófovi: O_toho času sa tie hrnce meďenie a tie kotle cínuvali pre tú grófsku roďinu (Žarnovica NB); Nedaleko biu̯a grófská zahrada (Záh. Bystrica BRA); Daco bulo grofske, daco bulo urbarijat (Smižany SNV)