gróf -a m. príslušník vyššej šľachty;
grófka -y -fok ž.;
grófsky príd. i prísl.: g. titul;
grófstvo -a -tiev s. územie patriace grófovi; vo Veľkej Británii správna jednotka
gróf -fa pl. N -fi m.
gróf -fa pl. N -fi m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ príslušník vyššej šľachty (hierarchicky za kniežaťom a pred barónom): starí, uhorskí grófi; rodina, veľkostatok grófa; barokový palác grófa Pálffyho; pracovať u grófa; hist. komorský g. hlavný správca banskej, hutníckej, mincovej komory v Habsburskej monarchii 2. iba sg. ▶ vyšší šľachtický titul spojený s právnym držaním istého dedičného územia: získať titul grófa ◘ fraz. chodiť/vykračovať ako gróf pyšne; mať sa/žiť si ako gróf dobre, blahobytne; voziť sa ako gróf po pansky, pohodlne ▷ grófik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: Kniežaťu sa klaňal driečny grófik v okázalom výstroji. [A. Lacková-Zora]; grófka -ky -fok ž.
gróf -a m. ‹n› (grófka -y ž.)
1. hist. pôvodne titul vysokého kráľovského úradníka vo Franskej ríši, postupne stavovské označenie, dedičný titul šľachtického rodu
2. príslušník šľachty, šľachtic;
grófsky1 príd.: g. titul;
grófsky2 prísl.
gróf p. šľachtic 1
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
gróf, -a m. vyšší šľachtic za feudalizmu;
grófka, -y, -fok ž.;
grófsky príd. i prísl.: g. titul, g. sluha, g. kaštieľ
● hovor. g-a odmena bohatá; g. sa odmeniť bohato;
grófstvo, -a, -tiev str.
1. územie patriace grófovi;
2. (bez mn. č.) grófsky titul;
grófik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
gróf m. csl príslušník vyššej šľachty z čias feudalizmu a jeho dedičný titul: Té role boli volakedi grófa (Návojovce TOP); Gróf postaviu̯ ti budovi aj kúpele kou̯em dokou̯a (Smrdáky SEN); Aľe to gazdove ňemohľi kupidz, kedz dajaki pan kupel abo grof (Kokšov-Bakša KOŠ) F. chodí ani gróf (Rochovce ROŽ) - pyšne, vyobliekaný; žije si ani edon gróf (Nandraž REV) - dobre, blahobytne; povezeme sa ja_grófi (Mojmírovce NIT) - pohodlne ako páni
gróf m nem príslušník vyššej šľachty: osviceny pan grof, laskavy pan dedičny (BREZINY 1771 LP); w qualificacie se wyznačj groff, baron, zeman (SO 1785); groffowe stolyčnj gsau ctnj magnatowe (WS 18. st) P. atpn Andreas Groff (LEVICE 1554 U1); -ov príd privl: grofovych poddanych (LUKOVÉ 1778 LP); -ka ž: osvicenej panej grofky (KENDICE 1773 LP); -in príd privl: swetlica grofkina (M. KAMEŇ 1772); -sky, -ovský príd: gruntu grofouskeho (ŽIAR n. H. 1689); z milosty sweg groffskeg (NEMŠOVÁ 1733); lokagou groffskich (L. MIKULÁŠ 1769); -stvo [-í] s majetok patriaci grófovi, územie spravované grófom: súd a rydeny w každem groffstwy gest (KrP 1760); marchionatus: margkrabstwo, groffstwi (KS 1763)