Grék -ka pl. N Gréci G -kov m.
Grék -ka pl. N Gréci G -kov m. 1. ▶ obyvateľ Grécka, Helénskej republiky 2. hist. ▶ obyvateľ starovekého Grécka: umenie Grékov ▷ Grékyňa -ne -kyň ž.
Grék, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ Grécka;
Grékyňa, -ne, -kyň ž.;
Grécko, -a str. štát, krajina v juhovýchodnej Európe so starou kultúrou;
grécky príd. i prísl.: g. jazyk, g-a kultúra, g-a mytológia; g. nos v jednej línii s čelom; g. profil; g. účes vysoko vyčesaný uzol vlasov; učiť sa (po) g.
grécky p. Grék
Grék [g(e)r-, re-] m obyvateľ Grécka: Grajugena: Grek (AS 1728); Graecus: Gerek (KS 1763); -yňa ž: Grajugena: Gerekyna (KS 1763); grécky príd vzťahujúci sa na Grécko, Grékov: kasse z reckim wynem zmissena (LR1 17. st) s ťažkým, sladkým; w greckem gazjku (CS 18. st) L. bot ribes: ribizly, recke wino (NP 17. st) ríbezľa červená Ribes rubrum; grecke seno (KLe 1740) senovka grécka Trigonella foenum graecum; po g. prísl výraz: doctus graece: dobre wj po geretsky (KS 1763)