grázel -zla m. subšt. uličník, lapaj, výtržník
grázel -zla pl. N -zli m. subšt.
grázel -zla pl. N -zli m. ⟨VM⟩ subšt. ▶ zlý, naničhodný človek, narúšajúci verejný poriadok al. páchajúci trestnú činnosť, darebák, naničhodník, ničomník (podľa lúpežného vraha J. J. Grasela): pochytať, potrestať najväčších grázlov; Teda žiadni mimoriadni grázli, len pätorka chalanov, ktorá popustila uzdu bujarosti. [Vč 1981] ▷ grázlik -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob. expr.: Súd kvalifikoval aktivitu trojice mladých grázlikov ako trestný čin krádeže. [Pd 1994]
grázel -zla m. ‹VM› expr. hovor. výtržník, naničhodník (podľa lúpežného vraha J. J. Grasela, ktorý bol na začiatku 19. stor. postrachom juž. Moravy);
grázlovský príd.: g-á skupina;
grázlovsky prísl.;
grázlovstvo -a s.
grázel p. výtržník