gotika -y ž.
1. umel. sloh v stredoveku charakterizovaný v staviteľstve lomenými oblúkmi; obdobie tohto slohu: raná, neskorá g.
2. diela vytvorené v tomto slohu: slovenská g.;
gotický príd.: g. sloh, g-á katedrála;
goticky prísl.
gotika [-t-] -ky ž.
gotika [-t-] -ky ž. ⟨VM⟩ 1. ▶ európsky stredoveký umelecký sloh vyznačujúci sa v (sakrálnom) staviteľstve štíhlymi tvarmi a lomenými oblúkmi; obdobie tohto slohu (podľa germánskych Gótov): vrcholná, neskorá g.; európska, nemecká g.; začiatky, vplyv gotiky; maliarstvo, hudba obdobia gotiky 2. ▶ diela vytvorené v tomto slohu: výstava slovenskej gotiky
gotika -y ž. ‹VM›
1. stredoveký umelecký sloh v staviteľstve charakterizovaný lomenými oblúkmi a štíhlymi vežami; jeho epocha a názory (podľa germánskych Gótov, ktorých etnický názov bol v období renesancie použitý na vyjadrenie údajnej barbarskosti tohto slohu): raná, neskorá g.;
2. diela tohto slohu: levočská g.
gotika p. švabach
švabach lomené gotické písmo • gotika
gotika, -y ž.
1. umelecký smer v XIII. až XV. stor., vyznačujúci sa prísnosťou línií (v staviteľstve lomenými oblúkmi); umelecký a celkový životný názor tej doby: sochy vznešenej gotiky (Al.); raná, včasná, pozdná g.;
2. hovor. dielo vytvorené v gotickom slohu;
3. gotické písmo, švabach: Starou gotikou stojí nápis. (Čaj.);
gotický príd.: g. sloh, g. oblok, g-á doba, g-á stavba, g-é katedrály;
goticky prísl.;
gotik, -a, mn. č. -ci m. umelec tvoriaci v gotickom slohu