gotika -y ž.
1. umel. sloh v stredoveku charakterizovaný v staviteľstve lomenými oblúkmi; obdobie tohto slohu: raná, neskorá g.
2. diela vytvorené v tomto slohu: slovenská g.;
gotický príd.: g. sloh, g-á katedrála;
goticky prísl.
gotický [-t-] -ká -ké príd.
gotický [-t-] -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s gotikou; typický pre gotiku, majúci jej znaky; pochádzajúci z obdobia gotiky: g. sloh; gotické umenie, maliarstvo, sochárstvo; gotická architektúra; gotické stavby, maľby, sochy; g. chrám, kostol; gotická katedrála; g. oltár; gotické okno; gotické prvky; gotická hudba; gotická tvár štíhla, úzka; g. odev; hist. gotické písmo európske písmo (od 12. stor.) vyznačujúce sa štíhlymi hranatými a lomenými tvarmi; lit. g. román románová forma v anglickej literatúre 18. stor. s fantastickými až hrôzostrašnými príbehmi, v ktorých nadprirodzené bytosti vstupujú do reálneho sveta, čierny román; anat., lek. gotické podnebie zúžené s vysokou klenbou, vrodená chyba
gotický príd. ku gotika, majúci znaky gotiky, pochádzajúci z obdobia gotiky: g. sloh; g-á architektúra; g. chrám; g-á klenba; g-é okno; g-á hudba; g-é divadlo: hist. g-é písmo ktoré vzniklo v 12. – 13. stor. a vyznačuje sa hranatými a lomenými tvarmi (z neho sa vyvinula fraktúra, švabach);
goticky prísl.: g. lomený oblúk
gotika, -y ž.
1. umelecký smer v XIII. až XV. stor., vyznačujúci sa prísnosťou línií (v staviteľstve lomenými oblúkmi); umelecký a celkový životný názor tej doby: sochy vznešenej gotiky (Al.); raná, včasná, pozdná g.;
2. hovor. dielo vytvorené v gotickom slohu;
3. gotické písmo, švabach: Starou gotikou stojí nápis. (Čaj.);
gotický príd.: g. sloh, g. oblok, g-á doba, g-á stavba, g-é katedrály;
goticky prísl.;
gotik, -a, mn. č. -ci m. umelec tvoriaci v gotickom slohu