Goralka -ky -liek ž.
Goral -la pl. N -li m. ▶ obyvateľ horských oblastí slovensko-poľského pomedzia (horná Orava, horný Spiš), obyč. poľského pôvodu: spišskí, oravskí, kysuckí Gorali; Pri veslách stáli Gorali, oblečení v exportných krojoch pre turistov. [V. Mináč]; Kraj pod Tatrami obývajú Gorali, na ktorých sa občas neprávom zabúda. [Sme 1995] ▷ Goralka -ky -liek ž.
goral1 -a mn. N -i m. (goralka -y ž.) ‹poľ› (etnogr. pís. i G.) obyvateľ, horal zo sev. (sliezskych a poľ.) Beskýd a z poľ. strany Tatier;
goralský príd.: lingv. g-é nárečie
gorálka ž. i gorálik m. 1. ozdobná guľôčka na náhrdelník: Ďóča navliekalo goralke na ňitku (Prochot NB) 2. zvol sklená guľôčka, perla prišitá na ženskom ľudovom odeve: Na brusliak ňeskoršie sa prišívaľi aj goralki (Detva ZVO); drobnie goralke (Stožok ZVO); goralička ž. zdrob. expr. k 2: Na sviatok si zala parádní kroj z goraličkámi (Brezová p. Brad. MYJ)
goralka [-al-, -el-] ž poľ pálenka, destilát: nechag richtar tisicz dgablow wipige, ga musim gorelku pity (BARDEJOV 1670); v krčme sa jenem goralka a pivo šenkuje (VRŠATEC 1683); napalilo se gorelki; goreiki stoklaskoweg (ŽILINA 1710, 1727); píjam ja goralku ješte (ASL 1770)