Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

gniaviť -i nedok.

1. tlačiť, dláviť, mliaždiť: g. kapustu, trávu;

pren. expr. utláčať, ubíjať: kolonizátori g-li národy

2. expr. súžiť, trýzniť, moriť: g-i ho samota, choroba

// gniaviť sa expr. brodiť sa (v blate, snehu ap.)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
gniaviť ‑i ‑ia nedok.; gniaviť sa

gniaviť sa -vi sa -via sa gniav sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok.


gniaviť -vi -via gniav! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.

gniaviť sa -vi sa -via sa gniav sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. expr. zried.brodiť sa v blate, chodiť po blate: Kačky gniavili sa po jarčeku. [Ľ. Ondrejov]


gniaviť -vi -via gniav! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo, zried. koho) ▶ silou, tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať jeho celistvosť; syn. dláviť, mliaždiť, pučiť: g. hrozno; g. zemiaky v hrnci; nohou g. ohorok cigarety; g. červíka; Ležala medzi jahodami a jej telo gniavilo červené plody. [J. Mlčochová]
2. (čo (kam)) ▶ silou, tlakom pôsobiť na niečo a tým zmenšovať jeho celkový objem; syn. tlačiť, natláčať: g. kapustu do suda; g. trávu, slamu
3. (čo) ▶ stískať, mädliť rukami al. v rukách: negniav to mačiatko; Gniavil košeľu v krivých prstoch. [J. Horák] krčil
4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať duševné, prípadne i telesné utrpenie, moriť, trýzniť, ubíjať: gniavila ho samota, prázdnota; gniavi ho zlé svedomie, bremeno viny; dušu mu gniavi strach, závisť; gniavi ju zákerná choroba; Ťažké starosti a obavy gniavili ich ako mory. [Ľ. Zúbek]; Neistota dokáže gniaviť sťa balvan. [Vč 1990]
5. expr. (koho, čo) ▶ násilne obmedzovať, potláčať určitú skupinu ľudí, jej práva a slobody, utláčať, ubíjať, deptať: gniavili ich ľudskú dôstojnosť; gniavený ľud; sedliak gniavený biedou [LT 1991]
dok.zgniaviť, k 1 ipogniaviť, ugniaviť, k 1, 2, 3, 5pogniaviť, k 4 i ugniaviť


nagniaviť -vi -via nagniav! -vil -viac -vený -venie dok. expr. zried. 1. (čo do čoho) ▶ tlakom, silou dostať väčšie množstvo niečoho dnu, do obmedzeného priestoru, natesno napchať, natlačiť: n. veci do kufra; n. hnoj do jám
2. (čo do koho) ▶ prinútiť zjesť jedlo, nasilu nakŕmiť, natlačiť: zje všetku kašu, čo do nej nagniavim
nedok. k 1gniaviť

-aviť/88559 16.28: verbá inf. nedok. 3066 baviť/1822 javiť/661 plaviť/361 zdraviť/112 blahoslaviť/39 taviť/30 gniaviť/30 (4/11)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


gniaviť 1. p. dláviť 1 2. p. trápiť 3. p. utláčať 2


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

gniaviť, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) tlačiť, dláviť: g. kapustu do suda; g. hrozno; Pod nohami zavržďal gniavený sneh. (Tat.)

ľud. neos. gniavilo ho (ju), chodilo ho (ju) g. i niekto ho (ju) chodí g. povera vysvetľujúca pocity v ťažkom spánku zásahom nadprirodzených síl al. schopností človeka;

2. expr. (koho) spôsobovať niekomu ťažký, nepríjemný duševný (príp. i telesný) pocit, duševne ubíjať, trýzniť, dusiť, moriť: Nezmyselné sny gniavia dušu. (Rys.) Samota ma začala gniaviť. (Švant.); obraz, ktorý desil, ohromoval, gniavil (Urb.), gniavila ho hanba (Mor.); Cudzí človek ho prestal gniaviť svojou prítomnosťou. (Tat.); gniavila ho reuma (Al.); gniavený zákernou chorobou (Jil.);

3. expr. (koho, čo) utláčať, ubíjať, vykorisťovať: (Kapitalistická čižma) gniavi vaše životy po fabrikách. (Bod.) Lámal sa starý svet so všetkým, čo gniavilo pracujúceho človeka. (Heč.) Fašisti gniavili našu zem. (Gab.); gniavený, vykorisťovaný robotník (Pláv.);

dok. ugniaviť, zgniaviť

|| gniaviť sa expr. chodiť po blate, brodiť sa v blate: Kačky gniavili sa po jarčeku. (Ondr.)

gňábiť p. gniaviť


gniaviť nedok. (gňábit, gniviť)
1. strsl, jzsl pučiť, mliaždiť: To voľakedi sa f keďi hruozno bosima noháma gňiavilo, šliapalo (Sklabiná MK); Plášťe (medu) viberaľi do misi a potom ih rukami gňiaviľi (Dol. Plachtince MK); Sluška gňiavi zemáki pre svine (Návojovce TOP); Túkom sa gňávili varené zemáki (Bošáca TRČ); Hrozne sa sípali do tunki a tam íh gnávil s kijanku (Brestovany TRN); Erteple sem gňábiu̯a varajkovú užicú (Kunov SEN); gniviť (Bobrovec LM)
2. top, myj, trn natláčať, ubíjať: Gňiavili kapustu suďe (Návojovce TOP); Kapustu bude treba gnávit (Vaďovce MYJ); Každú vrstvu kapusti šlapál, sa to gnávilo (Ružindol TRN)
3. ničiť šliapaním ap.: Na lúki vilihuvali a gňiavili mi trávu (Hliník n. Hron. NB); Ďecká sa plancú po kapusnej planťe, gňiavia hu (Návojovce TOP); Čo nám ti zemáki gňiavíce?! (Prosné PB)
4. stískať, obchytkávať: Ňegňiav té zajace! (Blažovce MAR); Kubo šiel ku diefčatom a tie gňávil (Brezovica TRS); Negňap tú kočku, poškrábe ťa; ket ju budeš gňábit, uteče nám preč (Skalica)
5. otláčať, odierať: Zaiste íh šijovníg na jármáh gnáví, ked majú obidvá voli ognávené šije (Brestovany TRN)
6. jor, zvol, jžit, zsl i neos. trápiť, dláviť, spôsobovať ťažobu v spánku (podľa povery o činnosti démonickej bytosti mory al. bosoriek ap.): Mora ho choďí v noci gniavit (St. Hory BB); Luďié sa báli šeckého, že íh buďe choďiď gňiáviť (Svätuša VRB); Pri drápaňí perá sa viprávalo o bosorkách, jako gdo chodziu̯ gnávit keho (Vajnory BRA); A tag ho trápila mesác, furd ho chodzila gnávit (Modra); Frajírka ho chodila gnávid na capovi, ked hu nechav (Rumanová HLO); Robev tú stoličku od Luciji do Vánóc a že ho poton choďilo gňáviť (Lapáš NIT); Každú nodz ho gňiavelo, tag mu porobela (Prosné PB); gňáviť (Hor. Lehota DK)
F. bodaj ťa gniavilo! (V. Bielice TOP) - žeby si nemohol spávať


gniaviť sa nedok.
1. tlačiť sa na malom priestore: Ke_dzme śe baľi, ta zme śe vof sipancu gňaviľi (Hrabkov PRE)
2. šliapaním ničiť: Nohi bi som dolámav tomu, čo sa mi gňávev po žiťe (Lapáš NIT); Zavrem ten plot, abi sa mi slípki tam ňegňávili (Ludanice TOP)
3. expr. brodiť sa, mazať sa, trepať sa: Že si skrácá, tak sa gnávili krížon cez role po blate (Brestovany TRN)
4. expr. páriť sa: Noci sa na povale kočki gnávili, ani človeku spánku nedopriali (Dol. Súča TRČ)
5. expr. biť sa, mlátiť sa: Dokopi sa šecci gňiaveľi (Prosné PB)


gniviť p. gniaviť

gniaviť ndk dusiť, škrtiť: sufoco: gnjavim, dushim (ML 1779)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu