glorifikácia -ie ž. kniž. glorifikovanie
glorifikácia -ie ž.
glorifikácia -ie ž. ⟨lat.⟩ kniž. ▶ prejavovanie uznania, obdivu al. úcty, oslava, oslavovanie; syn. velebenie, zvelebovanie: g. prírody, lásky; neprimeraná g. herca, vodcu; nezaslúžil si takú glorifikáciu
glorifikácia -ie ž. ‹l› kniž. oslavovanie, oslava, zvelebovanie niekoho al. niečoho (často aj prepiate al. neprimerané);
glorifikačný príd.
glorifikácia p. oslava 2
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
glorifikácia, -ie ž. kniž. oslava, velebenie: g. vlasti, lásky, prírody