gestapák -a mn. -ci m. hovor. pejor. príslušník gestapa;
gestapácky príd. i prísl.
gestapák -ka pl. N -áci G -kov m.
gestapák -ka pl. N -áci G -kov m. hovor. pejor. ▶ príslušník gestapa: nemecký g.; po zuby ozbrojení gestapáci ▷ gestapáčka -ky -čok ž.
gestapák -a m. (gestapáčka -y ž.) ‹n› hovor. pejor. príslušník gestapa: správať sa, konať ako g. surovo, hrubo
gestapák p. policajt
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)
gestapák, -a, mn. č. -ci m. hovor. príslušník gestapa, hitlerovskej tajnej polície;
gestapácky príd. i prísl.: g-e metódy neľudské zaobchádzanie s ľuďmi