Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

germánsky príd. ku Germán(i): g-e jazyky

germánsky -ka -ke príd.

germánsky -ka -ke príd. 1. hist. ▶ súvisiaci so starými Germánmi, so starovekou Germániou: germánske kmene, národy; germánske mená, legendy; germánska mytológia; germánske výtvarné umenie; germánske osady, stavby; g. živel; lingv. germánske jazyky vetva indoeurópskych jazykov, ku ktorým patrí napr. nemčina, angličtina, holandčina, flámčina a škandinávske jazyky
2. ▶ súvisiaci s Nemcami, s Nemeckom, s nemeckým jazykom a nemeckým prostredím: g. svet nemecky hovoriace krajiny; trochu iron. germánska pedantnosť zveličená; mať germánske korene; germánska filológia, jazyková oblasť; germánske jazykové prvky

germánsky¹ príd. ‹VM›

1. týkajúci sa niekdajších Germánov (indoeuróp. skupiny kmeňov sídliacich v sev., záp. a stred. Európe), starovekej Germánie (územie obývaného Germánmi a nazývaného tak Rimanmi) g-e kmene; g-e jazyky (východné, západné, severné); g-a mytológia;

2. pejor. (obyčajne vo vzťahu k minulosti) nemecký: g-a rozpínavosť;

germánsky² prísl.

Germáni, -ov m.

1. súhrnný názov pre indoeurópske kmene sídliace v Európe na západ od Slovanov; súhrnný názov pre potomkov týchto kmeňov (Nemcov, Holanďanov, Angličanov, Dánov, Nórov, Švédov a Islanďanov);

2. pejor. Nemci;

germánsky príd.: g-e národy; g-a filológia germanistika;

Germánstvo, -a str. hromad. Germáni;

germánstvo, -a str. súhrn vlastností Germánov, hlavne Nemcov

germánsky p. Germáni