genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);
genitívny príd.: g-a prípona
genitív [-n-t-] -vu pl. N -vy m.
genitív [-n-t-] -vu m. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ pád vyjadrujúci obmedzenú účasť deja na predmete, pôvod predmetu al. vlastníctva, druhý pád; tvar druhého pádu: predložka s genitívom; podstatné meno v genitíve množného čísla; doplňte tvar genitívu; partitívny, čiastkový g. vyjadrujúci kvantitatívne vymedzenie pomenovanej veci, napr. naliať vody; posesívny, privlastňovací g. vyjadrujúci vzťah vlastníctva v užšom zmysle (napr. tváre ľudí); záporový g. ktorým sa v spojení so záporným slovesom, záporovým prívlastkom, zdôrazňovacími časticami a pod. stupňuje al. zdôrazňuje slovesný zápor (napr. nebyť teba, neurobili by sme to)
genitív -u m. ‹l› lingv. nepriamy pád (na otázku koho, čoho, čí) vyjadrujúci objekt (napr. zbaviť sa niekoho), príslovkové určenie (napr. odísť z domu), pri mene vzťahy vlastníctva, prináležitosti, vlastnosti (napr. klobúk môjho strýka, koruna stromu), druhý pád; tvar tohto pádu;
genitívny príd.: g-a koncovka, väzba
genitív, -u m. gram. druhý pád pri skloňovaní;
genitívny príd.: g. tvar, g-a koncovka
genitív m lat gram druhý pád pri skloňovaní: Slowácy y w giných deklinacyjch accusativum pluralem konfundugj s genytýwem (KrG 1704)