Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

gazda -u mn. -ovia m.

1. roľník, sedliak vlastniaci polia: majetný, dobrý g.; prvý g. najváženejší v dedine

2. (prv) správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g.

3. hovor. hlava domácnosti: je v dome g-om

4. hovor. majiteľ, pán niečoho: tá vec nemá g-u, dom bez g-u; hodinky zmenili g-u

● chodiť ako pes bez g-u opustený;

gazdovský príd.: g. syn;

gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.; obyč. iron. chudobnejší gazda;

gazdíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.

gazdovstvo -a -tiev s.

1. majetok gazdu (role, budovy ap.): veľké g., zdediť g., obnoviť g.

2. gazdovanie: zanechal g.; to je zlé g. šafárenie;

gazdovský príd. k 1: g. dvor

gazdovský -ká -ké príd.

gazdovský -ká -ké príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na gazdu, na gazdovstvo; súvisiaci s gazdom, s gazdovstvom; typický pre gazdu; syn. sedliacky: g. dom, dvor; gazdovské staviská, kone; g. syn; gazdovská dievka; gazdovská rodina; g. rozum; gazdovská múdrosť; mať tvrdú gazdovskú náturu; hist. gazdovské spolky prvé úverové družstvá na Slovensku založené v polovici 19. stor.; pren. gazdovské korene; V týchto dňoch je každá zdravá gazdovská ruka a noha na poliach. [VNK 2002]
2. ▶ súvisiaci s gazdom, správcom majetku: g. vzťah, prístup; pravá gazdovská starostlivosť; gazdovské správanie
3. ▶ (o jedle, o potravinách) vyrobený, pripravený podľa tradičných domácich al. dedinských receptov; syn. domáci, domácky: g. chlieb; gazdovská kapustnica, slivovica; Najradšej má tradičné gazdovské jedlá, ako sú pirohy, halušky. [VNK 2002]

gazda, -u, mn. č. -ovia m.

1. roľník, sedliak: Urobila hofierskeho synka majetným gazdom. (Kuk.) Toľký gazda a ulakomí sa na pár groší. (Gráf); dobrý g., veľký g., nár. hrubý g. bohatý; zámožný g.; stredný g.; prvý g. najlepší v dedine;

2. hlava roľníckej domácnosti, hospodár: Ja byť gazdom v tomto dome! (Kuk.) Rád sa napije z cudzieho, keď zo svojho nemôže, lebo žena je gazdom. (Tim.); dobrý, sporivý g.; prísny, tvrdý g.;

3. majiteľ, pán niečoho: Už je všetko v poriadku, čižmičky sú u svojho gazdu. (Tom.); stratiť g-u, byť, zostať bez g-u; zmeniť g-u prejsť do iných rúk

● chodí ako pes bez g-u bez cieľa, opustený;

4. správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g., družstevný g. (Min.); salašný g. (Taj.) správca salašov; g. cirkevných majetkov (Kuk.);

gazdovský príd. roľnícky, sedliacky: g. dom, g. dvor; g. syn, g-á dievka;

gazdovsky prísl.;

gazdík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. často iron. malý, chudobnejší roľník: Jeho otec bol malým gazdíkom. (Jégé) Každý gazda i gazdíktrochár vysial aspoň meričku-dve raži. (Tat.);

gazdíček, -čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.; v oslovení i gazdíčko

gazdovský p. gazda

gazdovský príd. csl súvisiaci s gazdovstvom al. gazdom, roľnícky, sedliacky: Od gazdouskej roboti bočeu̯, barz bóu̯ gazdouskí sin (Bánovce n. Bebr.); Teraz je živuot gazdouskí inakší (Rovňany LUČ); Langoše buli gazdouske kolače, upekľi še hockedi (Rozhanovce KOŠ); Šicku gazdousku robotu me robiľi (Senné VK); gazdofskí dom (Blatné MOD); gazdouskí zrup (Čelovce MK); gazdouskí dvor (Návojovce TOP); gazdovskí rod (Súľov BYT); gazdouski chlap (Málinec LUČ); gazdofski sin (Studenec LVO); gazdóvskí sinovci (Lukáčovce HLO); gazdóskí chlapci (Nandraž REV); gazdouská ďieuka (Kokava n. Rim. RS, Kociha RS); gazdouskí vos, pluch (Detva ZVO)
L. gazdovské melivo (Orechové TRČ) - mlyn. miešané zrno s prevahou jačmeňa; gazdouski chľep (Dlhé n. Cir. SNI) - doma pečený chlieb; gazdouskí sviatok (Pukanec LVI) - žart. daždivý deň, keď sa nedá robiť na poli