Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

gazdovať nedok.

1. byť gazdom na gazdovstve; obrábať zem: g. na svojom; g-jú na družstevnom

2. byť hospodárom, viesť nejaký majetok;

pren. pejor. šafáriť (význ. 3)

3. hovor. rozumne s niečím narábať: g. so silami; s materiálom treba g.

g. od tisíca ku stu, g. zo šafľa do šechtára zle hospodáriť; mať stále menej; kto počtuje, ten g-je

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
gazdovať ‑uje ‑ujú nedok.

gazdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok.

gazdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. 1. (na čom; oslash;) ▶ obrábať pôdu; byť gazdom na gazdovstve; syn. hospodáriť: g. na svojom, na cudzom, na družstevnom; g. na desiatich hektároch; učí sa g.; gazdoval na otcových roliach; pustiť sa do gazdovania; zastaráv. g. na svoju ruku samostatne; zastaráv. g. na jednu ruku spoločne; Vidno, že tu kedysi negazdoval sedmoslivkár. Stačí pozrieť na dom, maštale, chlievy. [I. Habaj]; Dlho besedovali o tom, ako treba gazdovať. [V. Šikula]; Teraz tam [na rozparcelovanej záhrade] gazdovali záhradkári a drobnopestovatelia. [P. Andruška]
2. ▶ účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami; byť hospodárom, viesť majetok; syn. hospodáriť: dobre, zle g.; vedieť g.; traja chlapi ostali sami g. v chalupe; spoločné gazdovanie v domácnosti; Sám bez opýtania gazduje na Hrone i v lesoch. [J. Horák]; Vo vlastnom dvore si každý gazduje po svojom. [P. Holka]; pren. expr. Tam pred rokmi gazdovala povíchrica. [M. Chudík] vyčíňala
3. hovor. (s čím;
oslash;) ▶ rozumne s niečím hospodáriť, narábať: g. s časom, so silami; nevie g. s peniazmi; s materiálom treba g.
fraz. gazdovať do vlastného vrecka vo svoj prospech; gazdovať od desiatich k piatim/od tisíca ku stu al. gazdovať z vreca do tanistry/zo šafľa do šechtára zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej; turecké gazdovanie zlé hospodárenie ◘ parem. kto počtuje, ten gazduje kto dobre, rozumne hospodári, má z toho osoh

gazdovať p. hospodáriť 1–3


hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja ženaspravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili

2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovaťhovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárilipejor.: bačovaťbašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)

3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetkuhovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej


obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, viniceobhospodarovaťgazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách

porov. aj kopať

2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevotech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovaťbrúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy

3. p. ohovárať 4. p. biť 2


šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

gazdovať, -uje, -ujú nedok.

1. (na čom i bezpredm.) byť gazdom, roľníkom, obrábať zem: Gazdoval na zdedenom majetku. (Ondr.) Gazdovali na družstevných poliach. (Skal.) Každý sa od gazdovania odťahuje. (Tat.); g. na svojom mať vlastné role; g. na cudzom obrábať prenajaté role; g. na svoju ruku samostatne; Gazdujú na jednu ruku (Kuk.) spoločne.

2. byť hospodárom, spravovať nejaký majetok: dobre, zle g.

g. od tisíca ku stu zle hospodáriť; Gazduje zo šafľa do šechtára (Kuk.) márni, utráca majetok;

pren. žart. brať, kradnúť: Kradnú sa snopy z krížov tak, aby gazda hneď nezbadal, že mu v krížoch iní gazdovali. (Kuk.) Bol v družstve, kde bokom i sebe gazdoval. (Tim.)

3. (s čím i bezpredm.) rozumne s niečím hospodáriť: Víno je dobré a pán hospodár s ním negazduje. (Kal.) S mliekom sa musí gazdovať. (Kuk.) Peňazí máte teraz dosť, len s nimi musíte gazdovať. (Jil.) Kto počtuje, ten gazduje (prísl.) kto počíta, ušetrí;

dok. k 3 zgazdovať, nagazdovať

gazdovať nedok.
1. csl hospodáriť na vlastnom majetku ako gazda, obrábať zem: Potom sa vraťil do kraja, kupil si koňe i voli, kravi a tag začaľi gazdovať (Trstená); Já nebudem už gazduvat, já idem do fabriki (Likavka RUŽ); V ďeďiňe šeci ľudia gazdovaľi a pri tom gazdovaňí sa takto moseľi katovaťi (V. Lom MK); Ked mu dali volačo prepísat, mohól si začat sám gazduvat (Štefanová MOD); Lachko sa negazduvalo, ale sa dorobilo ždicki, čo bolo treba (Brestovany TRN); Po peršej vojňe uš śe lapilo inakši gazdovac, ta koňe buľi dobre i kravi (Krivany SAB); Ta tag zme tu gazdovaľi dakedi na valaľe, najvecej zme tu prahaľi kravi (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. csl zveľaďovať majetok, šetriť: Gazduj, zostarňež a zíďe sa ťi! (Košťany n. Tur. MAR); Tag gazduvali, že gazda vinášav z domu humnom a gazdzina ulicu (Brestovany TRN); Keť potreboval peňiaze, išiel predať kuseg masla, vajco, ňebolo za čo kupiť - tak sa to gazdovalo, žilo (Riečnica KNM); Každa žena muši vera dobre gazdovadz i dobre rozdumovac každe rano, co navari (Brezina TRB)
L. gazdovadz do společnosci (Studenec LVO) - dobre viesť majetok spolku
F. gazdovat ot tisíca ge stu (Vaďovce MYJ) - mrhať, márniť; gazduje z mecha do sanistri (Červeník HLO) - zle hospodári, márni majetok
3. expr. hľadať, kutať: Šva tam gazduješ f ťé komore? (Revúca); Ale ždi tu mosíťe (sliepky) gazduvaťi, zdochloši hnusní! (Svätoplukovo NIT)

gazdovať [ga-, -ka-] ndk
1. byť hospodárom, spravovať nej. majetok, hospodáriť: w Kraloweg welmi ledako kasdugu (RADVAŇ 1719); gako ste sy gazdowali, tak mate (SUČANY 1757); dlžen gsem pozustál né pre zlé gazduwáný ((ŽILINA) 1768); kdiž k hotowemu seda wsseczkemu, welke utesseny tak gazdowat (SNS 1786)
2. s čím rozumne s niečím hospodáriť, šetriť: s meským krmem bude mjrne gazdowati (PONIKY 1793-98)

ǧazdowať ǧazdowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu