garda -y gárd ž.
1. zbor ozbrojených dobrovoľníkov na podporu nejakého polit. hnutia ap.: národná g.; červené g-y
2. vybraný voj. oddiel; osobná stráž význ. osobnosti: kráľovská, pápežská g.
3. hovor. skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami: mladá spisovateľská g.; stará g.;
gardový príd. k 1, 2: g. pluk
gardový -vá -vé príd.
gardový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s gardou: g. dôstojník, kapitán; g. oddiel, pluk; gardové jednotky; gardová námorná posádka
garda -y ž. ‹f < germ›
1. telesná stráž panovníka al. (prv) vojvodcu: kráľovská g.
2. vybraný, elitný vojenský oddiel
3. ozbrojený oddiel dobrovoľníkov: národné g-y (v revolučnom r. 1848); pren. zelené g-y skupiny zbehov z rakúsko-uhorskej armády v 1. svetovej vojne skrývajúce sa v lesoch; hist. Hlinkova g. polovojenská organizácia Hlinkovej ľudovej strany
4. skupina stúpencov nejakého hnutia (oddaných, zaslúžilých) al. osôb spätých generačne a zároveň záujmovo: stará g.; – príslušník hereckej g-y Slovenského národného divadla;
gardový príd. najmä k 1 – 3: g. poručík; g-é jednotky
gardový → garda
garda, -y, gárd ž. vybraní vojaci, oddiel vybraných vojakov al. dobrovoľníkov: kráľovská g. osobná stráž panovníka, národná g.; červená g. bojové oddiely robotníkov organizované boľševickou stranou v občianskej vojne v Rusku v r. 1917-18; biela g. kontrarevolučné vojská v občianskej vojne v Rusku; Hlinkova g. fašistická organizácia vojenského charakteru za tzv. slovenského štátu; pren. stará g. skúsení, osvedčení pracovníci al. bojovníci; mladá g. vybraní, vynikajúci pracovníci al. bojovníci mladej generácie;
gardový príd.: g. pluk, g. dôstojník
gardový p. garda