garda -y gárd ž.
1. zbor ozbrojených dobrovoľníkov na podporu nejakého polit. hnutia ap.: národná g.; červené g-y
2. vybraný voj. oddiel; osobná stráž význ. osobnosti: kráľovská, pápežská g.
3. hovor. skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami: mladá spisovateľská g.; stará g.;
gardový príd. k 1, 2: g. pluk
garda -dy gárd ž.
garda -dy gárd ž. ⟨fr. ~ germ.⟩ 1. ▶ vybraný, elitný vojenský oddiel; telesná stráž panovníka, pápeža: kráľovská, cisárska, telesná g.; švajčiarska g. vo Vatikáne; hist. pretoriánska g. v starovekom Ríme 2. ▶ zbor ozbrojených dobrovoľníkov, často súčasť armády: národná g.; revolučné gardy; Napoleonova g.; byť členom gardy; vstúpiť do gardy; Ráno sa na nich od Vrbového valí presila vojska a gárd. [J. Bob]; hist. biele, červené gardy v občianskej vojne v Rusku v r. 1917 – 1920; Hlinkova g. v r. 1938 – 1945 branná polovojenská organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany 3. hovor. ▶ skupina stúpencov istého hnutia al. skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami a pod.: stará g.; nová spisovateľská g.; slávna herecká g.; g. pedagógov; Ich autori - to už bola nová, celkom mladá garda, produkt našej univerzity. [J. Smrek]
garda -y ž. ‹f < germ›
1. telesná stráž panovníka al. (prv) vojvodcu: kráľovská g.
2. vybraný, elitný vojenský oddiel
3. ozbrojený oddiel dobrovoľníkov: národné g-y (v revolučnom r. 1848); pren. zelené g-y skupiny zbehov z rakúsko-uhorskej armády v 1. svetovej vojne skrývajúce sa v lesoch; hist. Hlinkova g. polovojenská organizácia Hlinkovej ľudovej strany
4. skupina stúpencov nejakého hnutia (oddaných, zaslúžilých) al. osôb spätých generačne a zároveň záujmovo: stará g.; – príslušník hereckej g-y Slovenského národného divadla;
gardový príd. najmä k 1 – 3: g. poručík; g-é jednotky
garda 1. p. stráž 1 2. p. skupina 2
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
stráž 1. činnosť zameraná na prieskum, kontrolu v teréne: mať, držať stráž • hliadka: ísť na hliadku • hovor. varta: stáť na varte • dozor: mať dozor • garda (osobná stráž panovníka) • zastar. vigília (Smrek)
2. p. strážca
garda, -y, gárd ž. vybraní vojaci, oddiel vybraných vojakov al. dobrovoľníkov: kráľovská g. osobná stráž panovníka, národná g.; červená g. bojové oddiely robotníkov organizované boľševickou stranou v občianskej vojne v Rusku v r. 1917-18; biela g. kontrarevolučné vojská v občianskej vojne v Rusku; Hlinkova g. fašistická organizácia vojenského charakteru za tzv. slovenského štátu; pren. stará g. skúsení, osvedčení pracovníci al. bojovníci; mladá g. vybraní, vynikajúci pracovníci al. bojovníci mladej generácie;
gardový príd.: g. pluk, g. dôstojník
garda ž. (gárda) gem expr. väčšia skupina ľudí, húf: Ša to za gárda bula f té krčme? (Rochovce ROŽ); Prišli na hoščinu pon desa̋čí, celá gárda (Brusník REV)
garda ž fr vybraný vojenský oddiel; osobná stráž panovníka: z mládeže vherské slawnau gardu aneb stráž králowskodworskau sebrala (SH 1786)