galgan -a m.
1. expr. lapaj, lagan (význ. 1)
2. pejor. naničhodník, lotor;
galganský príd.;
galganstvo -a s.
galgan -na pl. N -ni m.
galgan1 -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ 1. expr. ▶ nezbedný, samopašný, huncútsky (obyč. mladý) človek, ktorý s pôžitkom vystrája, robí pestvá, nezbedník; syn. loptoš, lapaj, lagan, huncút: pravý dedinský g.; vybíjaní, nezodpovední galgani; kedysi bol najväčším galganom v štvrti; Na týchto galganov treba prísne, lebo nám prerastú cez hlavu. [M. Ďuríčková]; Teba sa nepýtam, galgan, - zahriakol riaditeľ nezbedníka. [R. Moric] 2. pejor. ▶ naničhodný, nezodpovedný, nečestný človek; syn. naničhodník, ničomník, lotor, oplan: Pozrime, ten galgan má aj medzi dámami horlivých zástancov. [Z. Zguriška]; To si ešte odskáče ten galgan. [J. Tallo]; Vykríkol, že má už po krk toho galgana, ktorý ho na starosť privedie do kriminálu. [A. Chudoba] ▷ galganisko -ka pl. N -ká G -nísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Kto by menil dcéry za nejaké galganiská?! [Vč 1981]
galgan2 -na pl. N -ny m. ⟨čín.⟩ 1. ▶ rastlina z čeľade ďumbierovitých pochádzajúca z juhovýchodnej Ázie, s veľkými kvetmi a korenistým podzemkom (hľuznatým pakoreňom), ktorý sa využíva v ľudovom liečiteľstve a v potravinárstve, bot. alpínia liečivá Alpinia officinarum: čerstvé, sušené plátky galgana 2. ▶ korenie z podzemka tejto rastliny pripomínajúce ďumbier: mletý g.
galgan1 -a mn. N -i m. ‹n› pejor. lagan; ničomník: vyrástol z neho g.
galgan2 -u mn. N -y m. ‹čín›
1. bot. skleníková rastlina rodu Alpinia s hľuznatým pakoreňom a veľkými kvetmi, pestovaná najmä v Číne a Japonsku
2. i galgant farm. pakoreň tejto rastliny používaný v medicíne;
galgánový, galgantový príd.
galgan 1. p. samopašník 2. p. naničhodník
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
galgan, -a m. pejor. lapaj, pobehaj, nezbedník, ničomník, šibenec, lotor: S kadejakými galganmi panskými mrcha život vedie. (Taj.);
galganstvo, -a str. lapajstvo, nezbedníctvo, lotrovstvo
galgan m. (golgan) strsl, jtrenč, vsl pejor. nezbedník, ničomník (najmä v nadávkach): Akísi galgan nám kopu potpáliu̯ (Dol. Lehota DK); Čo si zaz urobiu̯, ťi galgan?! (Pečenice LVI); Tomu važmu golganovi nižd dobria z oší nevizerá (Gem. Milhosť REV); Kaďejakí galgani po nocách sa túlajú (Bánovce n. Bebr.); Ten tvoj chlopedz veľki galgan (Torysa SAB); Taki galgan! (Čemerné VRN); galganský príd.: galgaňskí (Koniarovce TOP); galganski (Studenec LVO); galganisko m. zvel. expr.: galgaňisko (Pohorelá BRE); golganisko (Revúca)
golgan p. galgan
galgan, galgant m arab/lat farm koreň galganu obecného: galganu geden loth (MT 17. st); galgan gest koren zamorsky, počerwenaly, wonny (HL 17. st) L. cyperi longi: plany dlauhý galgant (TT 1745) koreň šáchora dlhého; -(t)ový príd: galganoweho prassku (RT 17. st); galgantoweho korene (HT 1760)
kalkan p. galgán